prvého poldruha roka pôsobila pod názvom Machinery. Súčasná zostava, ktorú tvoria Chris (bicie), Daniel a Jozef (gitary a vokály) a Matúš (basa) sa vykryštalizovala na jar 2002, a vtedy sa kvarteto okrem iného rozhodlo vymeniť "mierne ošúchaný" názov za niečo originálnejšie. Pod poznávacou značkou Pros & Cons sa im podarilo zviditeľniť sa na viacerých koncertoch, prevažne v rámci východného Slovenska, a nahrať demo. Okrem toho sa takpovediac neplánovane stali jednou z mála slovenských metalových bánd, s ktorými je pomerne dobre oboznámené oveľa širšie ako len striktne metalové publikum. Ich skladby a kapela vôbec sa dočkali televíznej i koncertnej prezentácie v rámci súťažnej relácie STS Markíza "Kapela na predaj". Vyhlásenie výsledkov bude dnes, a keďže mladému košickému kvartetu možno "hrozí" víťazstvo, rozhodli sme sa v ich skúšobni prebrať s Pros & Cons nejaké tie veci o kapele, súťaži a o tom, ako to vyzerá, keď sa tvrdá hudba ocitne v súkolí tvrdého šoubiznisu.

"Hovorcom" kapely bol hlavne bicman Chris, ale ani ostatní spoluhráči neboli až takí málovravní, ako ich "poznáte z TV obrazovky".

Už pod novým názvom ste sa pred účinkovaním na poslednom koncerte v rámci Without Shame festivalov ostro ohradili proti označeniu nu-metal, a na plagáte ste boli nakoniec prezentovaní ako "angry metal". Bez ohľadu na to, že vaša tvorba znie v rámci tvrdej hudby pomerne súčasne, jednoznačne vychádza z thrash a heavymetalových koreňov, akurát je ten tvrdý prazáklad obalený snahou o nielen agresívne a energické, ale aj súčasné znenie. Mám teda pocit, že k tvorbe ľudí, ktorí nikdy metal nepočúvali, a ten hip-hop s gitarami, či ako to nazvať, prezentujú ako metal, kladný vzťah nemáte?

- Úprimne možno povedať, že ten takzvaný nu-metal či nový metal skôr z celého srdca neznášame, podľa nás to nemá žiadnu hodnotu, hlavne nie hudobnú, a vydávať všetky tie Korny, Linkin Parky, Slipknoty a ich klony za metal je skôr urážkou tohto termínu. My nie sme nejakí starí zarytí metalisti, nakoniec ani na to nemáme vek, ale jednoznačne chceme hrať metal v pravom slova zmysle. Sme v kapele štyria a máme rôzne hudobné korene, niektorí z nás počúvajú napr. Sepulturu, Death, iní veci ako Primus, Red Hot Chili Peppers či punk, ale vždy ide viac-menej o menšinové žánre. Na hraní toho nášho metalu sme sa zhodli takpovediac spontánne.

Na jar tohto roku ste nahrali viac ako slušné debutové demo, a ocitli ste sa v Kapele na predaj...

- Naozaj nás prekvapilo a pobavilo, keď volal Jopo, že má záujem o spoluprácu. Nečakali sme, že by metalová kapela, ešte k tomu domáca, dostala priestor v absolútne komerčnej televízii. Na druhej strane, prečo to aspoň zo srandy neskúsiť. Nemali sme dôvod očakávať niečo veľké, na druhej strane, pomohlo nám to k nejakým koncertom a televíznej prezentácii. Viem, že niektorí košickí metalisti nás viac-menej odsudzujú za to, že sme sa podľa nich zapredali komercii, ale myslím, že to nepochopili. Nám nejde o to, aby sme sa stali hviezdami za každú cenu, ale o to, skúsiť, či by sa aj na Slovensku nedalo preraziť s metalovou hudbou mimo úplného podzemia bez toho, aby sme museli robiť nejaké kompromisy či nechať sa tlačiť do vecí, ktoré by nám nešli od srdca. Zatiaľ z toho máme dosť zmiešané dojmy, zážitky sú fakt rôzne, ale je to o tom, že ak aj z toho nič nebude, vždy si o skúsenosť bohatší.

V súvislosti so zrejme málo známym faktom, že metal je na Slovensku asi jediným štýlom, ktorý sa v podaní tunajších skupín stretáva s uznaním a na undergroundové pomery slušným ohlasom po celom svete, je fakt krátkozraké, že sa ho tu nikto nesnaží ujať na vyššej než len na úplne podzemnej úrovni. Je už ale asi slovenským špecifikom zadupať všetko, v čom sme konkurencieschopní, a skôr sa stretávame so snahou natiahnuť všetko na kopyto najpustejšej a najpredajnejšej komercie. V súvislosti s tým mi napadá, nesnažili sa vás členovia realizačného štábu tlačiť do "lahôdok" typu spev v slovenčine a podobne?

- To ani nie, asi aj preto, že si nás Jopo vybral kvôli tomu, že sme zneli inak, ako ostatné kapely, ktoré do súťaže poslali svoje nahrávky. Zvlášť z Košíc prišlo kvantum kadejakého popíku, samé klony No Name, Nocadeň, I.M.T.Smile, možno práve preto sa organizátori rozhodli dať šancu radšej nám. Pravda ale je, že nás skúšali nahovoriť na coververziu od Britney Spears, lebo pôvodnou ideou KNP bolo skôr niečo v tomto štýle. To sme ale dosť rázne odmietli. Ľudia zo štábu nás presviedčali, že by sme predsa mali mať nadhľad a vedieť si zo seba aj takto vystreliť, ide však o to, že pre nás je hudba dosť vážna vec a nemienime sa niekam dostať štýlom, že sa takto zhodíme, zvlášť, ak sme stále skôr menej známa kapela. V takom prípade sa dosť ťažko vysvetľuje, že to má byť žart.

Musíte ale uznať, že titul Kapela na predaj je vyslovene o tomto: kam až som schopný zájsť, aby som sa presadil?

- To je pravda, práve preto pravidelne mávame so štábom dosť vášnivé diskusie o tom, čo áno a čo nie. Chceme sa presadiť vďaka hudbe, nie ako nejakí šašovia z telky. Do tej súťaže sme totiž išli hlavne preto, že je nám už vyslovene zle zo stavu hudobnej scény na Slovensku. Máme teraz na mysli to, čo je tlačené komerčnými rádiami, televíznymi stanicami, ostatnými masmédiami, koncertnými agentúrami a tak ďalej. Na Slovensku nedostane šancu nič okrem najkomerčnejších popových trendov, pričom je tu kopa inej, kvalitnejšej hudby, o ktorú tu existuje záujem. Ten však vôbec nie je podchytený, nie je tu žiadna snaha dať ľuďom to, čo naozaj chcú. Svojou účasťou chceme na tento fakt poukázať, a ak sa podarí v súťaži vyhrať, prispieť k tomu, aby sa tieto páchnuce stojaté vody rozčerili. Ak by sa nám napríklad podarilo vydať kvalitný metalový album, ktorý by bol na slušnej úrovni propagovaný, tak sme v KNP neboli nadarmo.

Načrtli ste už nejaké tie vzťahy s realizačným štábom...

- Bude to trochu klišovité, ale možno povedať, že všetko tu má svoje pre a proti. Je pravda, že šéf projektu Jopo s nami jedná na úrovni, je to profesionál, a aj moderátor Pinďo, ktorý sa najprv javil ako hotový idiot, je viac ako v pohode, nemáme problém s ním vychádzať. Po organizačných stránkach je o súťažiace kapely postarané fakt dobre, vidno, že ak sú peniaze, všetko ide. V tomto smere je KNP dosť profesionálna záležitosť, na druhej strane dosť zaostáva produkčná časť veci.

Aké dojmy máte z nahrávania vo veľkom štúdiu? Tá jedna skladba na singli totiž znie síce pekne čisto, ale väčšina tvrdosti a energie z dema sa vytratila a nahrávka z myslavskej pivnice znie stokrát metalovejšie.

- To sa dalo čakať, štúdio Ivory je síce medzi slovenskými hudobníkmi vychytené, ale tamojší zvukári a producent proste o metalovom zvuku nemajú ani šajnu. My sme mali svoju predstavu, s tou si však nevedeli poradiť, tak sa nás radšej snažili presvedčiť, že zvuk, ktorý nastavili oni, je ten orechový. Nie je, a to, že na singli je miesto dvoch skladieb len jedna, sa tiež stalo kvôli tomu, že sme skončili v časovej tiesni. Tá druhá skladba ani nebude uverejnená, dopadla totiž strašne. Bicie som nahrával nasucho, bez gitary, takže je jasné, ako to znie.

V rámci súťaže ste už odohrali viaceré koncerty, a ďalšie vás čakajú. Vládne spokojnosť aspoň na tomto poli?

- Sme naozaj radi, že sa nám v rámci KNP podarilo odohrať viacero vydarených koncertov po celom Slovensku. Zatiaľ najlepší bol v nitrianskej Starej pekárni.

Nemá to všetky znaky toho, že sa vás ujali ľudia, ktorí veľmi nevedia, ako to v tomto žánri chodí, nech už ide o koncerty, alebo štúdio a podobne?

- Dá sa to povedať, ale postupom času sa nám podarilo vyjasniť si zásadné veci. Dobré je už to, že na ďalších koncertoch budú aj ostatné zúčastnené kapely. Menej dobré je, že organizátori asi celkom neodhadli svoje možnosti, a ak by sme napríklad vyhrali, tak z toho, čo bolo sľúbené, sa podarí dodržať možno polovicu.

Napríklad?

- Víťaz mal nahrať dlhohrajúci album u veľkého vydavateľstva, a k tomu samozrejme mala byť vážna promokampaň. CD mali vydávať Universal Music, takže by asi nebolo nereálne ani nejaké to turné. Teraz to však vyzerá tak, že miesto albumu bude len singel, a v takom pomere sa okrešú aj veci okolo propagácie.

Súťaž sa čoskoro končí, ak by ste napríklad nevyhrali, bolo by tu viac pre, alebo proti?

- Ani tak by sme nemali čo ľutovať. Trochu sme sa pozreli do zákulisia šoubiznisu, zahrali si po Slovensku, čo nám pomohlo aj v tom, že sa nám podarilo vybaviť si účasť na ďalších koncertoch a festivaloch. Možno sa presadíme cez KNP, a ak nie, žiadna tragédia, pôjdeme ďalej smerom, ktorý sme si vytýčili.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári