svete.

Prvýkrát slávili tento sviatok v Lutychu pred 767 rokmi a z rozhodnutia pápeža Urbana IV. je sviatok najsvätejšieho tela a krvi Kristovej od roku 1264 prikázaný pre celú cirkev. Bezprostredne nadväzuje na sviatok svätej Trojice, ktorý bol v nedeľu a pripadá na prvý štvrtok po sv. Trojici. V minulosti patril k slávnostiam, ktoré mali atmosféru veľkolepých osláv s masovou účasťou.

Aj u nás poznáme sviatok Božieho tela predovšetkým prostredníctvom dodnes uskutočňovaných procesií, počas ktorých slávnostne oblečené malé dievčatká sypú z košíčkov lupene jarných kvietkov - ako symbol, aby Kristova cesta nebola tŕnistá, ale voňavá. Procesie vedú k domácim oltárom, orientovaným obyčajne na všetky štyri svetové strany - pri nich sa uskutočňujú modlitbové bohoslužby.

So sviatkom Božieho tela súvisia aj zvyky, vyzdobovať domáce oltáre a niekde i celú cestu procesie stromoradím z mladých briezok.

Nie div, že tento významný sviatok má svoj odraz aj v pranostikách, ktoré naplno odrážajú dažďovú hrozbu Medardovej 4O-dňovej kvapky. Dedovia dodnes vravia, že počasie, aké panuje na sviatok Božieho tela, sa udrží prinajmenej týždeň. Vítané bolo pekné počasie, ako zakotvuje pranostika: Ak jasno o Božom tele, dobrý rok čakajte smele. Dážď, naopak, ľudí znepokojil, čo výstižne potvrdzujú dávne prípoviedky: Keď o Božom tele moknú na oltároch venečky, zmoknu na lúkach devečky. Ďalšia deduškovská skúsenosť je ešte nekompromisnejšia: Ak na Božie telo utekajú od oltára sekáči, seno budú sušiť v pekáči. Blízkosť vytúženého leta a sezóny kúpania potvrdzuje odporúčanio: Po Božom tele do vody smele.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári