z trestného činu vydierania. Podľa obžaloby prokurátora sa ho dopustil v čase od októbra 2000 do septembra 2001, keď od Henrika Ch., ktorý v tom čase prevádzkoval taxislužbu Slovakia - Taxi, žiadal 30 000 korún. A to s tým, že ho zinkasovaním uvedenej sumy poveril Dušan B., známy ako Borža, ktorý potreboval peniaze na zaplatenie advokáta. Po tom, čo Henrik Ch. odmietol zaplatiť, začal sa mu vyhrážať, že na neho pošle chlapcov, ktorí ho dolámu. Ako príučku, dostal v júli 2001 pri jazere v Čani, v prítomnosti troch mužov, ktorých nepoznal, od obžalovaného dve facky. Dôvodom bitky bola skutočnosť, že ešte nezohnal peniaze.
"Nikdy som Henrikovi Ch. nepovedal, že ma výberom peňazí poveril Borža. Je možné, že som uviedol sumu okolo 30-tisíc, ale chcel som len, aby vyrovnal svoje dlhy a vyplatil dispečerky, ktorým dlhoval výplaty. Vrhalo to zlé svetlo na celú taxislužbu, čo mal v prenájme a ja som mal o ňu záujem, chcel som ju v budúcnosti kúpiť… Henrikovi Ch. som nechcel zle, ani som sa mu nevyhrážal. Veď keby som mu chcel naozaj ublížiť, tak nie takým spôsobom, to sa robí inak," uviedol obžalovaný. Na otázku samosudkyne, aby vysvetlil ako, povedal: "Posadí sa mu niekto do auta a požiada ho, aby ho odviezol niekde mimo Košíc…" Obžalovaný poprel, že od Henrika Ch. žiadal peniaze na Boržovho advokáta. Tvrdil, že po tom, čo sa od dispečeriek Slovakia taxi sa dozvedel, že im Henrik Ch. nevyplatil mzdu, ho pri náhodných stretnutiach žiadal, aby si splnil záväzky voči nim. Zdôraznil, že sa mu pritom nikdy nevyhrážal, ani ho nebil. Na otázku samosudkyne, či ho o vymáhanie peňazí požiadali pracovníčky taxislužby priznal, že nie.
Henrik Ch., ktorého mal vydierať potvrdil, že na podnet obžalovaného sa s ním v októbri alebo novembri 2000 stretol na Irkutskej ulici v Košiciach. Tam mu oznámil, že z poverenia Boržu, ktorý potrebuje peniaze na advokáta, má od neho vybrať 30-tisíc korún. "Povedal som mu, že firma je v kríze, a že peniaze nemám. On však naliehal, aby som sa snažil ich zabezpečiť… Sústavne mi telefonoval, trval na osobných stretnutiach," vypovedal Henrik Ch. Dodal, že pri jednom stretnutí, keď od neho žiadal peniaze, bol svedkom aj taxikár Ladislav Č. Ten pred súdom uviedol, že bol svedkom jedného stretnutia, pri ktorom František naliehal na Henrika, aby zohnal 30 000 korún a dal mu ich, lebo obidvaja dopadnú zle. "Predtým, ešte v novembri 2000 bol obžalovaný aj za mnou. Prišiel do taxislužby, kde som vypomáhal Henrikovi a povedal, že ho Dušan B. poveril vybrať podľa zoznamu peniaze od podnikateľov na jeho advokáta, a že u Slovakie - Taxi to činí 30-tisíc korún. Navrhol, že keď firma nemá peniaze, aby sme ich vybrali od taxikárov. Ja som mu rovno povedal, že to nepôjde, že je málo roboty a nikto nedá z vlastného vrecka 500, či tisíc korún," vypovedal svedok. Zdôraznil, že Henrik Ch. mal strach z obžalovaného. Najprv obmedzil jazdy a neskôr odovzdal vedenie taxislužby jej pôvodnému majiteľovi…
Podľa vydieraného podnikateľa sa situácia v júli 2001 vyostrila. Bol s priateľkou a príbuznými na chate pri jazere v Čani, kde ako uviedol, prišiel obžalovaný s tromi mužmi a opäť žiadal peniaze. "Povedal som mu, že nemám a on ma dvakrát udrel po tvári. Po chvíli, keď som šiel k svojmu autu som zistil, že je na ňom prepichnutá jedna pneumatika… Bál som sa o seba i svoju rodinu. Z počutia som vedel, že Borža, pre advokáta ktorého mali byť peniaze, je nejaký boss podsvetia. Nechcel som mať problémy, veď čítam noviny a vidím, čo sa deje, že vybuchujú autá… Podal som na Františka P. trestné oznámenie…," uviedol Henrik Ch. Dodal tiež, že na žiadosť polície dvakrát kontaktoval obžalovaného a povedal mu, že sa s ním chce stretnúť a odovzdať mu peniaze, ale ani raz na stretnutie neprišiel. Z obavy o svoju bezpečnosť sa zdržiaval mimo Košíc.
Včera predstúpili pred súd aj tri mladé ženy, ktoré v kritickom čase pracovali v uvedenej taxislužbe ako dispečerky. Eliška S. uviedla, že Henrik je jej priateľ, že u neho nebola zamestnaná ako dispečerka, len mu počas prázdnin zadarmo pomáhala. "V lete 2001 som bola s Henrikom a mojimi bratrancami pri jazere v Čani. Tam som bola svedkom toho, že obžalovaný zastavil Henrika a dal mu dve facky. Nepočula som o čom sa rozprávali, stalo sa to, keď sme už odchádzali a ja som nastupovala do auta. Bola som od nich vzdialená asi 3 metre. Na druhý deň mi priateľ povedal, že ho obžalovaný udrel kvôli peniazom, ktoré od neho pýta…," vypovedala svedkyňa. Z akého dôvodu žiadal obžalovaný peniaze si nepamätala, ale po prečítaní výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že mali byť pre Boržu, potvrdila, že áno. "CH. mi dlhoval peniaze za tri mesiace. Pred obžalovaným, ktorý chodil do taxislužby, som sa o tom zmienila, ale nikdy som ho nesplnomocnila vymáhaním peňazí," uviedla pred vyšetrovateľom dispečerka Ľudmila G.
Včera na pojednávaní ona i jej kolegyňa Žaneta O. uviedli aj to, že obžalovaný, keďže mal záujem o odkúpenie taxislužby, žiadal ich šéfa, aby vyrovnal podlžnosti, ktoré má, aby vyplatil peniaze dispečerkám. Na otázku samosudkyne, prečo to neuviedli pred vyšetrovateľom, odpovedali "neviem".
Z čítania listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaného zo spáchania uvedeného skutku usvedčujú aj prepisy telefonických hovorov medzi ním a Henrikom Ch. Policajti ich začali zaznamenávať po tom, čo im poškodený oznámil, že je vydieraný. Z uvedených telefonátov uskutočnených prostredníctvom mobilu je zrejmé, že obžalovaný peniaze od Henrika Ch. naozaj žiadal. "Ja som od neho peniaze nežiadal. On sám mi volal, že má peniaze. Neviem, prečo mi to hlásil, trikrát mi volal a chcel mi ich doniesť. Ja som mu však povedal, nech ich dá dispečerkám…," bránil sa obžalovaný.
Keď prišli na rad záverečné reči, prokurátorka trvala na uznaní viny s dôrazom na to, že na pojednávaní nedošlo k zmene dôkaznej situácie. Obhajca obžalovaného naopak žiadal, aby súd jeho mandanta spod obžaloby prokurátora v celom rozsahu oslobodil, pretože nebolo preukázané, že sa dopustil konania, z akého ho viní obžaloba, pričom sa opieral o výpovede svedkýň dispečeriek. František P. sa práva záverečnej reči aj posledného slova vzdal.
Posledné slovo mala však samosudkyňa. Tá na základe vykonaného dokazovania uznala Františka P. vinným v zmysle obžaloby a uložila mu hore vedený trest. Ako sudkyňa uviedla, keďže ani po vypočutí svedkov na pojednávaní nedošlo k zmene v dokazovaní, uložila obžalovanému ten istý trest, ako v tzv. skrátenom konaní, formou trestného rozkazu, proti ktorému sa odvolal. František P. nebol spokojný ani so včerajším verdiktom a opäť sa odvolal. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
