držal malé chlpaté čudo so žltými očami - bola to sova!" opisuje pani Majerská.
Pán Majerský natrafil na malú sovičku, ktorá ešte nevie lietať, pred blokom, ležala na kríkoch. "Nevedeli sme, čo jej dať žrať ani piť, a tak sme telefonovali na všetky možné miesta, kde by nám mohli poradiť. V zoo Kavečany nám povedali, nech sadneme do auta a sovu prinesieme, lenže ja vodičák nemám a manžel by musel šoférovať len jednou rukou, lebo v druhej držal sovu. Veterinár zas práve, keď sme volali, operoval. A v sokoliarstve v Rozhanovciach nikto nedvíhal, bola sobota, aj inde brali telefón len vrátnici, ktorí nevedeli poradiť."
A tak poslednou šancou O. Majerskej bol starosta Šace Rudolf Reštei. "Našťastie, ten ihneď vedel, o čo ide, lebo v piatok, deň predtým, sa prihodilo takmer to isté, a tak sme sa o sovu postarali spolu s s ním."
"Pozor, to nie je sova, ale výr," upresnil starosta Reštei, mimochodom známy chovateľ výstavných plemien sliepok. "Sovy nepoznám, síce viem, že je to výr, no neviem, aký špecifický druh."
Tri hodiny "bývalo" v sobotu výrie mláďa v rukách pána Majerského (má ich slušne doškriabané), dokonca sa spolu spriatelili a ťažko sa lúčili, keď zvieratko pani Majerská so starostom vracali na strom na jeden zo spodných konárov brezy pred spoločnou budovou miestneho úradu a polície. "Vedľa v korune borovice majú hniezdo, je ich päť: samec, samica a tri mladé," hovorí starosta, ktorý bol ešte v sobotu o deviatej večer drobného okatého "výrika" skontrolovať, ako si na konári "čučí", či ešte dospáva deň, alebo už ho noc prebrala a bdie, keďže sovy "fungujú" naopak ako človek. "Trikrát som večer odtiaľ musela odháňať deti, dokonca aj svoje vlastné, lebo si výra všimli a kopali do stromu," vraví pani Majerská.
A čo presne sa odohralo v piatok? "Ráno štátni policajti objavili výrie mláďa a asi hodinu telefonicky zháňali pomoc alebo radu v celom Košickom kraji, no neúspešne. Medzitým držali trochu agresívneho výra u seba na stanici, samozrejme, že nie v cele predbežného zaistenia, nebol zatknutý ani zadržaný, ha ha," úsmevne rozpráva starosta Reštei. "V zoo povedali, že by výra prijali, ale už by ostal žiť v zajatí, no to by bola škoda, bolo nám ho ľúto. Doktor Šimák zo záchrannej služby, ktorý sa vtáctvu venuje ako hobby, nám zas poradil, aby sme ho položili blízko hniezda alebo matky, ktorá sa oň postará."
Výr sa neskôr na polícii, kde v piatok strávil šesť hodín, upokojil, medzitým sa jeden z policajtov vyštveral na borovicu a objavil hniezdo s ďalšími dvoma mláďatami. Tam malého výra v piatok vrátili, no v sobotu bol už opäť na zemi. "Tridsať rokov tu bývam a nikdy tu neboli žiadne sovy, akurát v poslednom čase sme si sem-tam všimli nejakú v noci preletieť," vysvetľuje pani Majerská, ktorej starosta Reštei zo žartu narozprával, že keďže mali výra tri hodiny doma, mohol si už na nich zvyknúť a odteraz im bude v noci na okno nosiť mŕtve myši, no O. Majerskú takáto predstava naozaj vystrašila.
"Už sme nášmu výrovi dali aj meno, podľa sovy z rozprávky Tři oříšky pro Popelku - Rozárka," usmieva sa R. Reštei, ktorý síce výrie sídlo v malom zelenom parčíku za miestnym úradom považuje za milú raritu, no v prvom rade mu záleží na bezpečnosti výrov, a tak aj dnes bude hľadať kompetentnú osobu či sokoliara, ktorý by sa o výry odborne postaral alebo posúdil podmienky, v akých žijú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
