poslucháčov klope v poradí deviatym čerstvým albumom, ktorý nesie názov Trnkostroj. Päťčlennú zostavu prišiel do Košíc odprezentovať gitarista a jeden zo spevákov Zdeněk Hrachový.
Čo je vlastne Fleret? V Čechách už máte slušnú tradíciu, no na Slovensku máme vo vedomostiach o vás ešte resty...
"No a pritom práve tuto na východnom Slovensku máme asi najviac fanúšikov, ktorí sú ochotní za nami dochádzať i na naše české koncerty. Aj kvôli nim sme sa preto rozhodli po prvýkrát distribuovať náš album i na Slovensku. Doteraz si platne Fleretu mohli Slováci kúpiť len na našich koncertoch. Toho roku oslavujeme už dvadsiate narodeniny a v Čechách sa už s pravidelnou úspešnosťou objavujeme na folkových súťažiach, autorských a diváckych portách. Naša hudba je širokospektrálna, nebránime sa ani vplyvu world music a ethno. U nás doma sme známi ako priekopníci v miešaní ľudovej tvorby a bigbítu. Fleret je proste pestrá zmes muziky, poznačenej folklórom Valašska, v ktorom žijeme."
Takže ste vlastne konkurencia u nás o čosi viac populárnejšieho Čechomoru...
"Čechomor sa teraz len nechal vyviesť na módnej vlne, ktorú sme vlastne začali my. Rozdiel medzi nami je v tom, že my nerobíme úpravy ľudových piesní, ale vytvárame skladby svoje vlastné. Navyše spolupracujeme s výborným Vlastom Redlom, ktorý je tiež inšpirovaný Valašskom. Tamojšie prostredie by som prirovnal k vašej Terchovej. Len folklór je tvrdší, svojráznejší a lepšie sa kombinujú s bigbítom."
My máme v Terchovej Jánošíka, máte tiež na Valašsku nejakého hrdinu?
"No sú tam nejakí zbojníci, ale nie takí slavní ako váš Jánošík. Ja do Terchovej jazdím tak dva, trikrát do roka na dovolenku. Ten kraj mi je veľmi blízky. Na Slovensko to mám veľmi blízko, bicyklom cez kopec."
V čom je toto deviate CD iné, ako predchádzajúce?
"Ja myslím, že sa nesie v duchu našej dlhoročnej tvorby, štýl Fleretu už ani nemá cenu meniť. Rozdiel je akurát v tom, že sme naň teraz mali čas asi tri roky. Skladby sme hrali na koncertoch a skúšali, ktoré z nich sa u fanúšikov chytajú a ktoré nie. Podľa toho sme ich zaradili na album. Mali by tam byť len tie najlepšie veci, s čím dokonca súhlasí aj kritika. Na albume nám vypomáhala i naša spriatelená kapela Buty, čo len dokladuje našu širokospektrálnosť. Sme schopní hrať rockové festivaly, ale hrávame i na akciách ako sú Terchovské slávnosti, kde vystupujeme spoločne s našou kráľovnou ľudoviek, Jarmilou Šulákovou. Folkáči si zase prídu na svoje pri našom hosťovi Vlastovi Redlovi. Okrem toho často chodíme do Poľska či Francúzska, na európske koncerty world music. Náš záber je teda poriadne široký."
Čo považujete za svoj najväčší úspech?
"No že sme vôbec vydržali. Je úžasné, že sme stále pokope a naša špecifická hudba má stále viac fanúšikov. Ale za úspech sa dá považovať i to, že sme hrali ako predkapela Jehtro Tull v Zlíne. Boli s nami veľmi spokojní, tak nás pozvali koncertovať s nimi ďalej i do Poľska."
Plány do budúcna?
"Myslím, že môžeme hovoriť o šťastí, keďže hráme už dvadsať rokov a desať rokov sa týmto koníčkom i živíme. A to je to najkrajšie čo môže byť. Kým máme pohodu v kapele a plné sály, nemôžeme chcieť viac."
Čo voľný čas?
"Príroda, bycikle, lyže, šport. Aj keď na to nevyzeráme za svoje valašské postavy vďačíme športu. Okrem toho sa venujeme svojim rodinkám."
Akí ste vy sami poslucháči, viete si vybrať z česko-slovenskej scény?
"Z českej mám rád Buty či Redla, so slovenskými je to horšie. Ale výborná je Jana Kirschner, NoName či Lojzo, ale folkové zázemie u vás je trochu poslabšie. Ja sám organizujem vo Vizoviciach folk-rockovú prehliadku Valašský frngál a vždy tam mám jednu slovenskú kapelu. Ale v tomto žánri je u vás ozaj ťažko vyberať. Akoby to tu nemalo tradíciu. Zatiaľ ma zaujali kapely ako Alvarez či Hrdza. Takže nejaké lastovičky sa už objavili. No mnoho mladých kapiel, ktoré nám posielajú svoje nahrávky, sú stále len vetché napodobeniny Čechomoru so speváčkou a lá Lenka Dusilová. Zúfalo im chýba originalita."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
