veternými mlynmi stelesňovanými úradníkmi na ministerstve dopravy je osud vari najdiskutovanejšej dopravnej tepny v Košickom kraji, rýchlocesty Košice - štátna hranica s Maďarskom. Prvé úvahy o spojení metropoly výhodu a severovýchodného Maďarska sa síce datujú na obdobie krátko po "nežnej" revolúcii, no konkrétne činy sú momentálne asi tak vzdialené ako splnenie hesiel z "nežnej"...

Ešte v septembri 1998 bola nariadením vlády schválená realizácie slovenskej časti štvorprúdovej cesty medzi Košicami a Miškolcom, ktorá je časťou rýchlostnej komunikácie R4 spájajúcou poľský Rzeszów s týmto maďarským mestom. Hoci sa uznesenie o tejto stavbe dočkalo počas výjazdových zasadnutí slovenskej vlády v Košiciach dvojnásobného "oprášenia" v rokoch 2000 a 2001 a za vybudovanie rýchlocesty aktívne lobuje aj značne pestrá koalícia - košický primátor Z. Trebuľa (SDA), predseda VÚC R. Bauer (KDH) a prednosta KÚ J. Dolný (SDKÚ), či predtým jeho predchodca Š Vranovský (SOP), zatiaľ sa nepostavil ani meter cesty... Potešiteľné je však to, že spomínané vládne uznesenie sa napokon predsa len naplní. Ak všetko dobre pôjde, už v priebehu roku 2011 by po spomínanej rýchloceste mali začať jazdiť prvé autá. Keďže slovenský úsek cesty je dlhý iba 16 km, nielen laikom sa však zrejme bude zdať, že od prvotného zámeru v roku 1998 až po 2011 ubehne predsa len príliš mnoho času...

V polovici augusta 2000 sa na otvorení maďarského konzulátu v Košiciach zhodli slovenský a maďarský premiér na tom, že najdôležitejšou úlohou tohto regiónu je výstavba rýchlocesty medzi Košicami a Miškolcom a preto by už mali začať s projektovou prípravou. Spomínané slová si však skôr zobrali k srdcu podriadení V. Orbána, ktorého minulý rok vymenil na premiérskom kresle P. Medgyessyho. Dokumentovali to aj uplynulý týždeň na seminári o budovaní spomínanej cesty odborníci z maďarského ministerstva dopravy. Budovanie maďarskej diaľnice M3 z Budapešti na východ sa nateraz zastavilo 19 km od Miškolca. Ako uviedli, do konca roku 2004 spojazdnia celú ich M3 až za Miškolc, ktorý motoristi obídu východným obchvatom. Potom už bude potrebných vybudovať niečo vyše 65 km dlhý úsek až po naše hranice. Nateraz je hotový obchvat dedinky Novajidrány v strede trasy. Už onedlho by ju mal nasledovať prvý úsek cesty za našou štátnou hranicou - západný obchvat Tornyosnémeti a Hidasnémeti. Maďari už majú pripravené aj projekty na ďalších 6 obchvatov dedín, ktoré "stoja" v trase rýchlocesty, pričom najneskôr v priebehu roku 2009 by ju chceli mať úplne hotovú. Celá štvorprúdovka by podľa optimistického predpokladu predsedníčky župy Borsod-Abaúj-Zemplén Ildikó Gyárfas mohla byť postavená už v roku 2008.

V protiklade s tým sa vláda premiéra Mikuláša Dzurindu nestavia k plneniu svojich sľubov a uznesení príliš zodpovedne. Predchádzajúci minister dopravy J. Macejko ako aj jeho dočasný zástupca I. Mikloš nám minulý rok zdôvodňovali, že s realizáciou cesty sa nedá začať okamžite, lebo na ňu nie sú peniaze a navyše tá súčasná dvojprúdovka pre motoristov podľa ich štatistík bohato stačí. V tomto tóne pokračuje aj ich nástupca P. Prokopovič, ktorého prioritou je dobudovanie severného diaľničného variantu a preto by peniaze mali plynúť práve tam a do obchvatu Bratislavy. Paradoxne však rozprava o materiáli "Aktualizácia výstavby diaľnic do roku 2006", kde mimochodom o rýchloceste nie je ani zmienka, bola kvôli nesúhlasu niektorých ministrov najmä z radov SMK pozastavená.

Podľa riaditeľa odboru cestného hospodárstva ministerstva dopravy Gejzu Végha komplexné dobudovanie severného variantu diaľnice Bratislava - Žilina - Poprad - Košice spolu s rýchlocestou Nitra - Žiar nad Hronom vyjde našich daňových poplatníkov na 161 miliárd korún. G. Végh prezentoval odvážny zámer ministerstva dokončiť toto veľdielo do roku 2012... Hoci v hre boli aj iné alternatívy, ktoré namiesto drahých tunelov pod Martinskými hoľami a medzi Turanmi a Ružomberkom počítali použiť ušetrené peniaze na realizáciu kompetnej južnej rýchlocesty Bratislava - Nové Zámky - Veľký Krtíš - Lučenec - Košice, ministerskí úradníci sa zhodli na tom, že "najefektívnejšie je severné spojenie."

Kým slovenská vláda chce financovať iba dobudovanie severnej diaľničnej vetvy, vládnúci maďarskí socialisti a liberáli si dali za cieľ do roku 2006 postaviť 400 km rýchlostných ciest. "Našim cieľom je, aby tieto nové komunikácie boli najmä v najzaostalejších častiach Maďarska, lebo tým sa môžu rozvíjať. Prioritou je najmä rýchlocesta Miškolc - štátna hranica so Slovenskom," tvrdí P. Lányi.

Na druhej strane slovenské ministerstvo dopravy sa na rozdiel od maďarského nesústreďuje na budúcnosť, ale na minulosť. Aj preto si dalo urobiť štatistiku využiteľnosti súčasnej cesty, z ktorého vyšli tieto čísla. Súčasná cesta je vraj stavaná na kapacitu okolo 7000 áut denne. Dopravné zaťaženie v úseku Šebastovce - Haniska je 5400 áut, Haniska - Seňa 3700 denne, no Seňa - Milhosť len 1400. Podľa týchto prepočtov je preto zbytočné ponáhľať sa s výstavbou novej cesty... Pravdou však je, že ak bude kvalitná cesta, bude po nej chodiť aj viac áut, možní zahraniční investori sa cez Viedeň, Budapešť a Miškolc napoja svoje budúce (?) prevádzky na západoeurópsky diaľničný koridor. Okrem toho, po našom vstupe do EÚ sa spojnica Košice - Miškolc prekvalifikuje z hraničnej na vnútornú cestu únie, navyše v blízkej budúcnosti by ľudia zo severovýchodného Maďarska mohli začať využívať košické letisko, čo by prinieslo ďalší nárast počtu vozidiel.

Aj napriek tomu je však vládou schválená, no v praxi neriešená výstavba rýchlocesty iba v plienkach. Podľa súčasných dlhodobých projektov ministerstva dopravy by sa pri splnení všetkých legislatívnych podmienok mala začať budovať o päť(!) rokov a jazdiť by sa na nej dalo až v novembri 2011. Nateraz sú pripravené tri varianty cesty, ten najlacnejší za 3,28 miliardy by začínal na konci Barce, sprava by obišiel Šebastovce, zľava Hanisku a ďalej by pokračoval zhruba 200 metrov vpravo od súčasnej dráhy cesty, vpravo od Sene až na hranicu. Najdrahší a zároveň najdlhší za 3,47 mld. Sk by zľava obišiel Šebastovce, a potom dvoma serpentínami preťal súčasnú dráhu cesty a pred Seňou by sa pripojil na 1. variant. Kvôli snahe obyvateľov Hanisky, aby nová cesta neišla medzi tou starou a východným okrajom obce sa spracoval aj tretí variant za 3,29 mld. Sk. Ten by Hanisku obišiel sprava a zhruba na polceste medzi ňou a Seňou by sa pripojil na prvý variant. Keďže projektová príprava by mala trvať minimálne do roku 2006, dovtedy bude ešte mnoho času na prípadné korektúry... Alebo že by dovtedy vystrelila motyka a výstavbu rýchlocesty by sa slovenskej strane podarilo realizovať najneskôr v tom termíne, čo by Maďari dokončili tú "svoju" časť?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári