Jozefovi A. Doposiaľ dvanásťkrát trestaný 59-ročný muž, ktorý je od februára tohto roku vo väzbe, si ho vyslúžil za týranie družky a jej troch maloletých detí, a tiež za trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi.
Obžalovaný žil s družkou Silviou a jej troma deťmi, ku ktorým počas ich sedemročného spolužitia pribudol aj syn Martin, v jednoizbovom byte na Štúrovej ulici v Košiciach. Bol nezamestnaný, a tak rodina žila len zo sociálnych dávok. Tie nestačili ani na poriadnu výživu a základné potreby školopovinných detí, nie to na alkohol, ktorému holdoval Jozef a jeho kamaráti. Tých si neraz priviedol domov a keď sa opili, zostali aj na noc, vyspali sa na zemi. Silvii, družke obžalovaného, sa to samozrejme nepáčilo. Nebolo jej to však nič platné, Jozef jej zavrel ústa päsťami, alebo tým, čo mu práve prišlo pod ruky. Dvanásteho februára tohto roku to bol napríklad kuchynský nôž, s ktorým ju hodinu pred pol nocou naháňal po byte, pričom zobudil už spiace deti…
"V ten deň bol u nás od rána na návšteve Tibor Š. Vypili sme 1,5 litra jablčného vína. Popoludní, okolo 16. hodiny, prišiel aj Jozef, syn môjho druha, ktorý krátko na to odišiel spolu s Tiborom kúpiť ďalšie víno. Doniesli dva litre. Okolo 22. 30 hod. som odišla do kúpeľne, kde je aj WC. Tam za mnou prišiel druh a zhodil ma dolu zo záchodovej misy. Nadával mi, kričal, že ma zabije. Vtiahol ma do kuchyne, hádzal do mňa pokrievky z hrncov… Zobral zo stola kuchynský nôž, sotil ma na zem a povedal, že nebude mať pokoj dovtedy, kým nebudem mŕtva. Podarilo sa mi ujsť z bytu, on utekal s nožom v ruke za mnou, ale bol opitý a na ulici spadol," opísala Silvia incident, na základe ktorého privolala políciu.
V tomto prípade už trestné oznámenie nestiahla, ako to urobila niekoľkokrát predtým, naopak, udala druha, že posledné dva roky týra ju i jej deti.
Silvia L. zdôraznila, že druh nemal dobrý vzťah k jej deťom. Stále na nich kričal, nadával im, bil ich a keď sa ich zastala, zbil aj ju. Najviac bitky sa ušlo dnes už 13-ročnému Štefanovi a o tri roky mladšej Svetlane. Sedemročného Petra, ktorý v čase príchodu druha do jej rodiny mal len tri mesiace, bil tiež, ale len občas. Prví dvaja majú epilepsiu a navštevujú špeciálne školské zariadenie. Všetky deti sa Jozefa báli, pretože keď bol opitý, bil ich, kade zasiahol. Bolo mu jedno, či ich udiera päsťami, alebo opaskom. Pod hrozbou bitky ich nútil, aby mu chodili kupovať alkohol, alebo cestou zo školy zbierali ohorky, z ktorých si doma šúľal do papierikov cigarety.
Obžalovaný na pojednávaní využil zákonné právo nevypovedať. Z čítania jeho výpovede pred vyšetrovateľom vyplynulo, že si nie je vedomý žiadnej viny.
"Celé obvinenie je nepravdivé. Nikomu som nikdy neublížil, ani družke, ani deťom. Možno dva-tri razy som udrel po zadku Petra, pretože neposlúchal, ale nič viac. Je pravda, že som pil, a to v krčme, doma, aj kde prišlo. Žiadne z detí som však neposielal kupovať alkohol, ani zbierať špaky. Ja som si vedel zarobiť, dal som im aj to posledné," bránil sa Jozef A.
Okrem iného uviedol, že sa o deti staral, aj počas družkinej viacdennej neprítomnosti a chodil s nimi aj vonku.
Silvii, ktorá videla Jozefa na trestnej lavici v spoločnosti príslušníkov justičnej stráže, sa ho zrejme uľútilo, lebo len čo dostala slovo, povedala:
"Všetko sťahujem!".
Po upozornení predsedu senátu, že na "sťahovanie" je už neskoro, opísala, ako ju druh napádal, ako ubližoval jej i deťom, ktoré mala s manželom, ktorý zomrel. Ďalším svedkom, ktorý predstúpil pred súd bol Jozef, syn obžalovaného.
"Ja som chodil otca navštevovať do bytu v ktorom žili s družkou a s deťmi pomerne často, ale v mojej prítomnosti tam k žiadnej bitke nedošlo. Deti sa tešili, keď som prišiel, a to, že by ich, alebo Silviu môj otec bil, som nikdy nevidel," uviedol svedok.
Najprv tvrdil, že v inkriminovaný deň, keď otec naháňal družku s nožom, v byte vôbec nebol, po prečítaní výpovede z prípravného konania len dodal, že si to nemôže pamätať. Svedkom incidentu bol aj Tibor Š. , ktorý potvrdil, že počul Silviu volať o pomoc, aj to, že sa jej podarilo ujsť z bytu. To, že "ujo" nadával a bil mamu, videli aj deti, ktoré sa zobudili na krik.
Pred senát predstúpila aj Terézia T., ktorá bola ustanovená za opatrovníčku detí ešte počas života ich otca. Z dôvodu, že rodičia sa o deti nestarali tak, ako mali, bola rodina evidovaná ako problémová. K týraniu zo strany matkinho druha sa opatrovníčka vyjadriť nevedela.
"Keď som ich navštívila, väčšinou boli všetci doma. Obžalovaný ležal na posteli a deti hrali sa, resp. staršie boli v škole. Týranie detí nám nikto nehlásil," uviedla svedkyňa.
Výpovede detí, keďže sú maloleté, predseda senátu len prečítal.
"Ujo ma bil remeňom, aj ma raz kopol do brucha. Dával mi facky a buchol ma päsťou do stehna. Bil aj Svetlanku a malého brata Petra, aj mamu mlátil päsťami po chrbte a po hlave. Niekedy nás posielal kupovať víno a zbieťa špaky..." vypovedal Štefan, najstarší zo súrodencov. To, že "ujo bije" mamu aj ich, potvrdili i Svetlana a Peter.
Deti, aj ich matka, sa podrobili psychologickému vyšetreniu, z ktorého vyplynulo, že nemajú tendencie klamať, či prežité udalosti skresľovať. Vyjadrovali sa slovníkom zodpovedajúcim ich intelektovým schopnostiam. Tie sú podpriemerné a v prípade Štefana hraničia až s debilitou. Deti sú zaostalé, utiahnuté, bojazlivé, smutné. Chýba im detská bezstarostnosť, radosť. Podľa znalkyne z odboru psychológie, prejavujú známky fyzického i psychického týrania. Nedostáva sa im starostlivosti a lásky, ktorú najviac postrádajú najmä epilepsiou trpiaci Štefan a Svetlana. Tí sa najlepšie cítia v škole, kde majú pocit bezpečia a nemusia sa báť "uja", ani bitky. Z výsledkov, ktoré po umiestnení do špeciálneho zariadenia dosiahli, badať výrazné zlepšenie.
Jozef A. je podľa zistení znalcov impulzívna osobnosť s asociálnymi rysmi. Je chronický alkoholik, ale chápe nebezpečenstvo svojho konania a je schopný ho ovládať. Ochranné liečenie by u neho nesplnilo svoj účel, pretože ho odmieta. Na základe vykonaného dokazovania, i vzhľadom k tomu, že bol doposiaľ 12-krát trestaný prevažne za majetkovú, ale aj násilnú trestnú činnosť, mu súd vymeral hore uvedený trest. Ide o trest na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá je 3 10 rokov. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári