zodpovedný za jeho smrť," presviedčal včera v záverečnej reči mužov a ženy v talároch Karol S. z Ruskova., okr. Košice-okolie. Senát sa však pri rozhodovaní o jeho vine či nevine, neriadil pocitmi, ale dôkazmi. Bolo ich dosť na to, aby Krajský súd v Košiciach uznal 40-ročného Karola S. vinným z trestného činu vraždy. Uložil mu zaň 11 rokov nepodmienečne so zaradením do tretej - najprísnejšej - nápravnovýchovnej skupiny. Ide o trest na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá sa pohybuje v rozpätí 10 až 15 rokov.
K tragickej udalosti došlo 23. októbra lanského roka na Strakovej ulici v Košiciach. Predchádzala jej konzumácia alkoholu a slovný konflikt obžalovaného s priateľom Albertom K., ktorý dosiahol vrchol okolo 15.45 hod. V tom čase stáli rozvadení priatelia oproti sebe, pričom Karol zvieral v ruke kuchynský nôž s dĺžkou čepele 12 cm, široký 1,4 cm. Bodol ním Alberta do ľavej časti hrudníka a spôsobil bodnorezné poranenie prevodného systému srdca. V dôsledku uvedeného zranenia došlo k zakrvácaniu osrdcovníkového vaku a k následnému zastaveniu činnosti srdca. Krátko po útoku napadnutý muž zomrel a podľa súdnych znalcov sa jeho smrti nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej odbornej lekárskej pomoci.
"Necítim sa vinný. Nepichol som ho úmyselne, mohlo sa to stať iba pri naťahovaní," vyhlásil na úvod úvod pojednávania Karol. Uviedol, že s Albertom boli kamaráti, poznali sa asi tri roky a vždy dobre spolu vychádzali. Keď k nemu a jeho družke prišiel kritický deň na návštevu, mal už vypité, a oni dvaja tiež. Na stole stála fľaša pálenky. Keď ju spolu vypili, niekto z nich navrhol, že kúpia ešte pol litra slivovice. Išli po ňu obidvaja, ale skôr ako sa so "slivkou" vrátili naspäť, dali si v krčme po jednom pive.
"V trojici sme popíjali, bavili sme sa. Fľaša slivovice už bola skoro prázdna, keď Albertovi prasklo v hlave, alebo čo sa mu stalo. Keď prišla reč na to, či Marta pôjde naspäť do Čiech, kde sme spolu pracovali, začal vystrájať. Kričal, že nedovolí, aby sa tam išla kur…, že jeden z nás dvoch do Čiech nepôjde. Nedal si povedať, darmo, som mu vysvetľoval, že tam tvrdo makáme. Pohádal sa s Martou, potom začal skákať do mňa," opísal okolnosti, ktoré predchádzali incidentu, obžalovaný. Uviedol tiež, že po príchode z krčmy poprosil Martu o nejaké jedlo. Dala mu konzervu paštéty, ktorú si otvoril nožom položeným na stole a jedol s rožkom. O čosi neskôr, keď sedel na gauči, ho Albert sediaci vedľa neho v kresle udrel zozadu rukou do chrbta a chytil pod krk. Žiarlil na neho, vytýkal mu, že bol s jeho družkou v Čechách…
"Vstal som a odstrčil som mu ruku z krku. Buchol po stole a povedal, ´bolo ti málo?´ Postavil sa a zobral zo stola nôž, ktorým som si predtým otváral paštétu. Držal ho v ľavej ruke, ale ja som mu chytil obidve, lebo som sa bál, aby ma nepichol. Stáli sme oproti sebe, naťahovali sme sa… On spadol na kreslo, ktoré bolo za ním a ja na neho, na ruku, v ktorej držal nôž… Len vtedy, pri tom naťahovaní mohlo dôjsť k jeho bodnutiu do hrudníka… Ja som nemal dôvod ho zabiť," presviedčal senát obžalovaný. Tvrdil, že po tom, čo s Albertom spadli na zem, nôž vypadol kamarátovi z ruky a on ho odkopol smerom k linke. Potom vstal a sadol si k stolu. Až vtedy si všimol, že Albert silno krváca a vyzval jeho družku, aby utekala zavolať záchranku a políciu.
Znalkyňa zo súdneho lekárstva však verziu Karola o ´samonabodnutí´ obete na nôž pri zápasení, vylúčila. Zdôraznila, že jedna rana s dvoma bodnoreznými kanálmi svedčí o vpichu, povytiahnutí a ďalšom vpichu zraňujúceho nástroja, ktorým mohol byť zaistený kuchynský nôž. Nie však v rukách obete, ale útočníka. To, že by nôž z rany sám vypadol, ako tvrdil obžalovaný, znalkyňa vylúčila.
Z jej záverov tiež vyplynulo, že napriek tvrdeniu obžalovaného, že nožom na neho útočil Albert a on sa len bránil, na jeho tele sa nenašli žiadne poranenia, ktoré by nasvedčovali sebaobrane. Faktom je len to, že sa v kritickom čase nachádzal v ťažkom stupni opitosti, prepočtom znalcov mohol mať 3,27 promile alkoholu v krvi. Nebohý mal 2,13 promile a jeho družka 2,7 až 3 promile. Albert už pred súd predstúpiť nemohol, prišla len jeho družka. Napriek tomu, že v času incidentu druha s obžalovaným bola s nimi v tej istej miestnosti, ako došlo k bodnutiu Alberta, opísať nevedela.
"Počula som, že sa hádajú, ale vybaľovala som si veci a nevenovala som tomu pozornosť. Môj druh slabo počul, preto stále kričal. Bola som k nim otočená chrbtom, keď niečo buchlo. Pozrela som sa tým smerom, až keď na mňa Karol zakričal, aby som volala záchranku a políciu. Videla som, že Albert má na hrudi ranu, z ktorej mu išla krv. Utekala som telefonovať…," vypovedala svedkyňa.
Zatiaľ, čo prokurátorka trvala na uznaní viny v zmysle obžaloby s tým, že obrana Karola S. je účelová, jeho obhajca navrhol prekvalifikovať skutok, ktorého sa jeho mandant dopustil na ublíženie na zdraví s následkom smrti. Vychádzal z faktu, že k bodnutiu došlo len malou, resp. strednou intenzitou, čo nesvedčí o úmysle obžalovaného vraždiť. Senát sa však pri rozhodovaní opieral o závery súdnej znalkyne, ktoré jednoznačne svedčili o tom, že v uvedenom prípade nešlo o nešťastnú náhodu, ani o sebaobranu. Doposiaľ 11-krát trestaného Karola S.(zväčša pre majetkovú trestnú činnosť) uznal vinným a naparil mu hore uvedený trest. Obžalovaný sa proti verdiktu odvolal, prokurátor sa zatiaľ nevyjadril.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
