predkapela Lucie. Skupina Le Payaco prifarbuje slovenskú hudobnú scénu už rovných sedem rokov a my vám teraz prinášame rozhovor s trojicou Tomáš Sloboda (spev, gitara), Martin Stempel

(basa, spev) a Juraj Vitéz (bicie, spev) tesne po ich výstupe v košickej hale Cassosport.

Tak ako sa hralo v Košiciach, prvej slovenskej zastávke na turné s Lucie?

Tomáš: "Dobre, dobre sa hralo. Už na zvukovke sme cítili veľmi príjemnú kamarátsku atmosféru. So zvukármi sme si celkom padli do oka a potom na koncerte to išlo už veľmi hladko. Človek nehrá každý deň na aparatúre takého výkonu, ako si máme možnosť vyskúšať teraz."

Fungujete spolu už sedem rokov, na svojom konte máte dva albumy, šnúru po londýnskych kluboch, ste pravidelnými hosťami letných festivalov, teraz prišlo turné s megastar Lucie. Kam vás to posunulo? Aká bola kapela Le Payaco v čase svojho vzniku a aká je teraz?

Ďuro: "V 96. roku vzniklo spolu s nami veľmi veľa nových skupín, bola to taká nová hudobná vlna. Vtedy sme ešte spievali len po anglicky. Londýn nám dal veľmi veľa. Bola to zaujímavá skúsenosť, ktorú sme potom zúročili v slovenských kluboch. No a akí sme teraz? Starší o sedem rokov ľudsky aj muzikantsky. Naša hudba sa stále vyvíja."

Kedy sa dočkáme tretieho albumu?

Martin: "Už je dokončený, bude sa volať 'Niečo je zlodej' a vychádza v týchto dňoch. Je opäť iný ako predošlé platne. Plný nápadov, ktoré nám pomohol dotiahnuť náš dobrý producent Martin Gašpar. Opäť to celé vznikalo už klasicky, na našej chate. Škoda, že sa už nepredávajú vinyly, ináč by sme to určite vydali na klasickej platni. Tak sme sa aspoň zvukovo priblížili tejto idei analógovým nahrávaním. Viac nám to vyhovuje, keďže v našej hudbe nenájdete žiadne sample ani elektroniku. Ale kiež by si raz všetci ľudia oprášili staré gramofóny, to by bolo."

Čo by ste dnes robili, keby váš život nespojila kapela?

Martin: "Ja by som pravdepodobne robil záhradného architekta. Alebo trpaslíka."

Ďuro: "Ja by som asi skončil ako predavač pukancov (smiech)."

Je pre vás predkapelovanie skupine Lucie najväčším doterajším úspechom, alebo máte na úspech iné meradlo?

Tomáš: "Nedá sa hovoriť o nejakom úspechu. Chalani z Lucie si nás proste pozvali, keď nás počuli na festivale Pohoda, kde sme pred nimi hrali minulý rok."

Ďuro: "Lebo v podstate máme za sebou hranie aj pred väčším publikom, ako to bolo teraz. Prispela k tomu práve Pohoda, kde sme posledné tri roky hrali na hlavnom pódiu. Ale aj napriek tomu sa nám stále hrá lepšie v menších kluboch, tam je atmosféra predsa len domáckejšia."

Martin: Ja som sa napríklad na košickom koncerte cítil, akoby sme mali skúšobňu v hale. Chýbal mi kontakt s publikom. Nedá sa to však porovnať s vlastným koncertom. No myslím, že sme si svoju robotu ako predkapela zvládli dobre, ľudia po nás aspoň nehádzali poháre (smiech)."

Boli ste prekvapení, že vás z Lucie oslovili, alebo to bolo po toľkých rokoch pre vás konečne zadosťučinenie?

Tomáš: "Nie. Brali sme to prirodzene. Akurát nám to hralo do karát, brali sme to ako promokampň pre našu novú platňu. Preto sme Košičanom zahrali i päť nových skladieb."

Ako prežijete leto?

Tomáš: "Na to sa tešíme, keďže celú zimu a jar sme pripravovali materiál na platňu a boli sme zavretí v štúdiu. Takže leto bude o zúročení tejto práce. Čakajú nás festivaly a open air koncerty. Zaujímavá bude najmä konfrontácia našich nových skladieb s publikom."

Keďže ste Le payaco, necítite sa občas na slovenskom trhu akýmisi bábkami šoubiznisu?

Martin: "Ja osobne sa bábkou necítim, ale takýmto veciam podliehajú len ľudia, ktorí tomu veria."

Tomáš: "Vlastnú identitu si veľmi strážime, pretože hrať sa na niekoho iného a podliehať všetkým tým tlakom okolo pre nás nepredstavuje zmysel."

Ďuro: "Tak sme si to zariadili, ale ak by sme dali voľnú ruku nejakým ľuďom z branže, asi by sa to hneď zvrtlo. Ale je to pre nás povinnosť, a mala by byť pre každého človeka, zostať samými sebou."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári