prešovského rodáka, ktorý sa natrvalo usadil v Košiciach, je žena. Viac z jeho tvorby nám prezradil na svojej výstave, ktorú môžete navštíviť v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach do konca týždňa.
Kedy ste sa začali aktívne venovať výtvarnej tvorbe?
"Ešte keď som bol na vojne v Brne, usporadúvali sa výstavy pre vojakov. Mnohé diela ma oslovili. Keď som mal 26, povedal som si, že to skúsim aj ja. Nemám umelecké vzdelanie. Po maturite som začal študovať na Technickej univerzite, no nedokončil som ju. Nešla mi matematika. Napokon moja cesta viedla do Dopravného podniku v Košiciach, kde som až do dôchodku pracoval ako elektrodispečer. Dvanásť hodín v strehu bolo duševne dosť namáhavé, preto som stres odbúraval s dlátom v ruke pri dreve, či kameni. Časom začal tento môj malý koníček prerastať do veľkého koňa."
Aký je váš najobľúbenejší materiál?
"Najčastejšie robím z odpadového materiálu. Napríklad malé sošky som v mojich začiatkoch robil zo starých nôh stola. Raz som našiel vyhodenú žulovú kocku z obrubníka, z ktorej som urobil ľudskú bustu. Kameň, z ktorého je hlava Čarodeja z Kréty, mi priniesol môj kamarát z tohto gréckeho ostrova. Aj šperky robím z kúskov, ktoré by iný určite vyhodil. Využívam zbytočné malé drievka, ozubené kolieska z pokazených hodiniek, mikroskopické sklíčka. Veľmi zaujímavo pôsobia na dreve malé guľôčky z prepisovačiek. V práci na mňa kolegovia vždy mysleli a keď sa im vypísalo pero, priniesli mi tuhu."
Čo vás najviac inšpiruje vo vašej tvorbe?
"V prvom rade ženy a všetko, čo prinesie život. Vychádzam z tvaru. Chodím okolo dreva, kameňa a hľadám, čo by z neho mohlo byť. Niekedy to môže trvať aj rok. Naraz sa rozhodnem - áno, toto je tam ukryté. Odstránim prebytočný kameň alebo drevo a vnútim materiálu svoju predstavu."
Posledné tri roky pracujete na "kamenných hlavách". Máte ich už množstvo. Ktorá z nich je vám najbližšia?
"Veľmi rád mám hlavu, ktorej som dal názov Spomienka na Janu, na moju manželku. Tá mi zomrela desiateho júna pred troma rokmi. Každý mesiac desiateho sa snažím niečo urobiť. Takto vznikla aj spomínaná hlava."
Nosí niekto vaše šperky?
"Moja nebohá manželka ich veľmi rada nosievala a spolu s mojimi dvoma dcérami bola prvým kritikom."
V ktorých mestách, či štátoch sa mohli ľudia zoznámiť s vašimi dielami?
"Na Slovensku som vystavoval v Bratislave, Košiciach, Poprade, Dubnici a Vranove nad Topľou. Moje práce uzreli i v Nemecku a Maďarsku."
Autor: Tatiana ŠUJETOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
