jeho Kamaze zlyhali brzdy. Viezol vane z Fiľakova a zo strmého kopca potreboval spomaliť. Pedál, na ktorý šliapol, však zradil a noha mu skĺzla na podlahu. "Brzdu som stlačil ešte niekoľkokrát a nič... Bol som v šoku, auto naberalo rýchlosť, automaticky som začal skúšať brzdiť prevodovkou, no 20 ton naložených v návese urobilo svoje a ja som spod páky začul iba deštrukčné chrastenie. Vedel som, že je koniec, vozidlo stále zrýchľovalo, predbehol som jeden z kamiónov predo mnou, z protismeru vyrazili dve osobné vozidla. Viem, že nedopadli dobre, no ľudia prežili."

Valentín bol pri plnom vedomí, držal volant a snažil sa manévrovať tak, aby do nikoho nenarazil čelne. "Rútil som sa stredom vozovky stále rýchlejšie, keď oproti mne vybehol ďalší kamión. Strhol som volant do betónového múru, a prerazil ho, uvidel som pred sebou panorámu krajiny, zmohol som iba na zúfalé, BOŽE..."

To bol posledný moment, na ktorý si Valentín pred pádom do rokliny jasne spomína. Čo bolo ďalej, prezrádza policajná správa. Uvádza sa v nej, že pri páde do 100-metrovej rokliny vodič vypadol z kabíny. Kamión pokračoval smerom dole a po náraze na dno sa doslova rozpadol. Vane sa rozsypali po vozovke, kde ostali stáť tri havarované vozidlá, z ktorých vychádzali šokovaní ľudia.

Hrozivé ticho po páde kovového monštra preťalo spod betónového múru zúfalé volanie o pomoc. "Pomôžíte, pomožíte," kričal Valentín v rodnej reči. Pribehol k nemu jeho kolega, s ktorým do Minska cestovali v tandeme. "Potom ku mne schádzali cudzí vodiči - Slováci, ktorí sa mi snažili pomôcť. Doniesli stan a položili ma naň, pokúšali sa ma vyniesť. Pamätám sa na strašnú bolesť v nohe a na hrudníku, potom iba na masku, ktorou dýcham v nemocnici."

Valentínov stav bol po hospitalizácii veľmi vážny. Lekárom sa ho však podarilo zachrániť iba amputovaním pravej nohy (od kolena). "Boli v nej kamene, hlina, kosti boli úplne polámané a rozdrvené, lekári nemali inú možnosť, aj keď som ich prosil, aby to nerobili. Viem, že to bolo nevyhnutné a som im vďačný, že nakoniec vôbec žijem. Veď existujú aj protézy," hovorí 43-ročný muž s úsmevom cez slzy.

Na ľavej strane v oblasti panvy má asi polmetrový hematóm, po celom tele tržné a zhmoždené rany a ďalšie zlomeniny.

Nehoda nespôsobila ujmu iba na Valentínovom zdraví, na druhej strane hranice v Bielorusku sa manželka dozvedela hrozivú správu, že Valentín pri nehode zomrel. "Máme malého psíka, ktorý v ten deň strašne zavíjal, akoby niečo cítil. Bol ako zmyslov zbavený, stále kňučal pred dverami a škriabal sa von z bytu. Žena zavolala do firmy, kde jej povedali, 'že miňa net', o dva dni jej to zopakovali, nechceli jej asi povedať, čo sa so mnou stalo. Možno si mysleli, že naozaj zomriem. Žena bola presvedčená, že som mŕtvy. V tom presvedčení žila niekoľko dní."

Správu o tom, že žije, jej poskytli dvaja Košičania. Jeden z nich, Ľudvík Šoltés, pôvodom z Ukrajiny, bol vyšetrovateľom privolaný ako prekladať. "Chodili za mnou akoby za vlastným, morálne ma podporili. Viete, cudzincovi, ktorý predtým mesiac cestoval a skončí takto, musí byť veľmi ťažko. Oni prišli a podržali ma. Potom zavolali mojej žene a povedali, že žijem. Manželka najprv nechcela veriť, potom mi ju dali k telefónu, no aj tak neverila. Opakovala, si to ty Valentín, si to ty Valentín? Potom, keď spoznala môj hlas, bolo na druhej strane počuť iba plač," hovorí ešte dnes dojatý muž, ktorý si mimochodom veľmi chválil podporu lekárov a sestier z "traumačky" Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura.

Valentín sa po siedmich dňoch rýchlo zotavil. Aj keď sa cíti veľmi slabý, chce ísť domov. Práve dnes by mal byť prepustený. Pricestuje aj jeho manželka, ktorá s ním absolvuje transport späť do Minska. Tam ho podľa jeho slov čaká opäť hospitalizácia. Lekári i sestry mu zachránili život, "no liečiť sa chce doma".

Autor: ss

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári