však skôr o virtuálnych záujemcov.
"Virtuálnych preto, že zatiaľ žiadny záujemca nepredložil mestu žiadnu konkrétnu a relevantnú ponuku, koľko by bol ochotný zaplatiť ´na drevo´. Mesto totiž potrebuje peniaze v hotovosti na splatenie obligácií. Silne pochybujem, že sa niekedy nejaký kupec nájde, ktorý bude ochotný zaplatiť 400 miliónov korún. Ak by sa tak stalo, bol by som osobne veľmi rád, budova je energeticky veľmi náročná," hovorí kontrolór Ondrej Bernát.
Starosta MČ Západ Pavol Mutafov, ktorého miestny úrad sídli oproti bielemu domu, je však jednoznačne proti predaju.
"Biely dom by som nikdy nepredal. Ak by mesto chcelo takúto budovu postaviť teraz, potrebovalo by 1,5 miliardy korún. Práve naopak, mesto by malo uvažovať na jeho lepšom a efektívnejšom využití. Okrem magistrátu by mal v bielom dome sídliť aj Útvar hlavného architekta, ktorý je teraz na Hlavnej 68, možno aj všetky stavebné úrady, malo by tam byť aj kvalitne personálne vybavené oddelenie, na ktorom by sa riešili fondy z EÚ, pripravovali projekty. Nie je predsa mysliteľné, aby každá mestská časť zamestnávala vlastných odborníkov," myslí si starosta Mutafov, ktorý k zefektívneniu využitia bieleho domu chcel prispieť už pred tromi rokmi, keď navrhoval presťahovanie svojho úradu do jedného krídla magistrátu.
"Návrh som dal, avšak predstavy vedenia mesta boli iné, a tak sa nezrealizoval. Myslel som si, že by to bolo dobré riešenie, úrad by sa tam zmestil, poslanci by mali kde zasadať, mohla sa tam urobiť aj veľká sobášna sieň, pretože súčasná už kapacitne nestačí. Navyše by ľudia našli všetko pod jednou strechou," dodáva Mutafov.
Poslanec a predseda klubu SDKÚ Igor Laskovský si pri možnom odpredaji bieleho domu položil základnú otázku.
"Je to vôbec reálne? Našiel by sa niekto taký, ktorý by neváhal zaplatiť stovky miliónov za takúto nešťastnú budovu socialistického realizmu, ktorá je energeticky náročná, a teda aj nákladná na údržbu a prevádzku? Ak by sa našiel, bol by som samozrejme za," povedal nám Igor Laskovský.
Jasnú predstavu má aj o tom, kde by sa v takomto prípade presídlil mestský magistrát.
"Musela by sa dokončiť stará historická radnica, kde by sídlil primátor a možno námestníci. Aspoň by sa začala normálne využívať, veď je to luxus udržiavať takú budovu po miliónových investíciách prázdnu a len ju ukazovať hosťom. Úradníci by mohli sedieť na Hlavnej, kde sídlil národný výbor. Takže by to bolo bez problémov," myslí si Laskovský.
Naopak starosta Mutafov je rozhodne proti. Tvrdí totiž, že mesto nemá peniaze na nákladné sťahovanie, na dokončenie historickej radnice.
"Kde by sme na Hlavnej 68 získali zasadačky? Vyhodíme z priestorov Ľudovú školu umenia? Ak by sa to všetko spočítalo, určite by sme zistili, že by to bolo pre mesto nevýhodné a nevyhovujúce," tvrdí Mutafov.
Poslanec Igor Laskovský si uvedomuje, že mestské zastupiteľstvo sa spolu s vedením mesta bude musieť v najbližšom čase vážne zamyslieť nad využívaním bieleho domu.
"Ak sa kupec nenájde, mesto by určite malo urobiť analýzu, či by naozaj nebolo komerčne výhodnejšie presťahovať svoje útvary z centra na magistrát a uvoľnené priestory na Hlavnej výhodne prenajať. Urobiť na magistráte centrum inštitúcií, ktoré by tak občania mali pod jednou strechou, má určite racionálny podklad," dodáva Laskovský.
V bielom dome je 220 kancelárií, autoumyvárka i autoopravovňa
K budove bieleho domu patrí parkovisko s kapacitou 50 áut. Jednotlivých kancelárií je cca 210, sú vybavené zabudovanými nábytkovými zostavami, ktoré sú súčasťou objektu. Vo väčšine kancelárií je zabudovaný kuchynský drez. Okrem kancelárií sa na každom poschodí nachádzajú aj väčšie miestnosti, ktoré slúžia ako zasadačky. Okrem nich sa na prízemí nachádza veľká zasadačka s kapacitou 639 sedadiel a malá s kapacitou 216 sedadiel. Na prízemí sa okrem kompletne vybavenej kuchyne nachádza aj jedáleň s kapacitou 180 miest, na ktoré nadväzuje bufet a snack bar. V podzemí sa nachádza 26 garážových boxov, autoumyvárka s kompletným vybavením a autoopravovňa. Rozloha vnútorných priestorov je viac ako 20-tisíc metrov štvorcových. Mesto ročne zaplatí za energie (voda, elektrina, teplo) čiastku 6 miliónov 770-tisíc Sk, ďalších 314-tisíc Sk zhltne daň z nehnuteľností a veľké náklady sú i na potrebné opravy, napríklad nedávno sa opravovali výťahy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
