objavila v Košiciach. Ešte pred koncertom venoval spevák Petr janda novinárov dvadsať minút svojho času. Tu máte zopár postrehov.
- Máte za sebou 20 hodín cesty do Košíc, ako ste ju trávili?
"Trochu som premýšľal a vybavoval si spomienky, kde všade sme už hrali. Ako sme míňali Levoču, Spišský Štvrtok, spomínal som na tamojšie kulturáky. Hovoril som o tom svojim kolegom, čo šli so mnou v aute, lebo oni tie ranné šesťdesiate roky so mnou v Olypicu ešte neprežívali. Okrem toho som počúval na wolkmene naše nové nahrávky a čítal noviny."
- Čo zaujímavé ste sa dočítal?
"Tak napríklad, že náš minister Tvrdík sa chystá odstúpiť, tak sme sa tomu dobre zasmiali, všakže. No a potom som dostal zvláštnu správu, že vraj môj kamarát, bývalý hokejový tréner Ivan Hlinka, mal nejakú nepríjemnú zdravotnú príhodu na golfe a vraj leží v nemocnici. Písal som mu SMS, ale neodpovedal, tak len dúfam, že to nič vážne nie je."
- Chystáte novú platňu, má podľa vás význam stále oprašovať staré hity a ponúkať ich ľuďom prezlečené len v novom šate?
"To nebude platňa hitov, bude to úplne nová platňa. O čom, to ešte nik nevie, to sa vždy nejako priebežne vyvíja. Ale zachytáva naše zamyslenie sa nad životom, útržky nášho bytia, radi by sme, aby z nej vyvierali naše osobné skúsenosti. No nechcem spomínať, skôr myslím dopredu. Preto momentálne žijem nahrávaním nových materiálov. Ide sa ďalej."
- Zopakuje sa spolupráca s vašou dcérou, ktorá sa jednorazovo objavila na predchádzajúcom albume?
"Ja s dcérou nijako zvlášť nespolupracujem. Ona si robí svoju kariéru a robí to skvele. Napriek tomu, že sa máme veľmi radi, vídame sa málo. Akurát dnes, cestou sem, som s ňou telefonoval. Nedávno bola v Amerike, kde natáčali platňu. Jej tvorba je podľa mňa výborná. Milujem tú ich muziku."
- Ste hlavným magnetom Roxyfestu, ako vnímate festivalovú atmosféru, ste prívržencom takýchto akcií pod holým nebom?
"To závisí od toho, o aký festival ide. My takéto akcie hráme veľmi málo, aby som pravdu povedal, veľmi sa nám do toho nechce. Skôr si hráme tie svoje koncertíčky, kde vieme na sto percent, že ľudia prišli kvôli nám. Je s tým viac práce, ale uspokojenie po vlastnom koncerte je omnoho väčšie. Ani som nemal tušenie, že sme na tomto festivale hlavným ťahákom, ale to pre nás nie je podstatné. Rozhodli sme sa prísť preto, že sme v Košiciach proste dlho nehrali a máme pocit, že tu máme stále veľa fanúšikov. Aj keď tá cesta autom z Prahy sem teda nie je nič moc."
- Naposledy ste boli v metropole východu spoločne s Elánom. Utkveli vám spomienky na Košičanov?
"Ježišmária, my sme sem jazdievali štyridsať rokov a tých spomienok je množstvo. Ešte z obdobia, keď sme bývali ubytovaní v hoteli Hutník, pamätám si dokonca, ako vám tu stavali tie vaše železiarne (smiech)."
- Čo vám dalo a čo vzalo štyridsať rokov s Olympicom?
"Myslím, že mi to viac dalo. Že ten život nebol zasa až tak premárnený. Veď je za nami mnoho pesničiek, ktoré dodnes hrajú v rádiu a ľudia si ich dodnes pýtajú. Mal som sa vďaka tomu dobre a žil som krásny život."
- Štyridsať rokov je dlhý čas, určite sa vyskytli etapy, kedy sa priťažilo...
"Samozrejme, že aj také bolo. V sedemdesiatych rokoch. To bolo pre kapelu šialené trápenie."
- Mávate ešte pred koncertom trému?
"Trému v tom pravom slova zmysle už asi ani nemávam, a aj keď, tak zo mňa veľmi rýchlo spadne. Ale naposledy, keď sme hrali v Prahe tri veľké koncerty po halách, nebolo mi všetko jedno. Bolo to zvláštne, lebo sme si boli vedomí, že sa to natáča na DVD, že je okolo nás pätnásť kamier a že to, čo pokazíme, sa už nebude dať zopakovať."
- Ako vidíte svoje hudobné možnosti po tom, čo nám Európa otvorí svoje hranice?
"My už tieto veci neriešime, na to sme už fakt veľmi starí. Je to skôr výzva pre mladšie, začínajúce kapely."
- Čo porábate mimo pódia, že ste takým vďačným objektom českého bulváru?
"No, kto nie je, všakže? Ale nie som tam zasa až tak často, zaplať Pánboh. Momentálne som dosť zamestnaný prípravou novej platne. Ale je pravda, že nemusím stále pracovať. Tak okrem toho si napríklad pestujem redkvičky a rajčiny na záhrade. A kúpil som si do jazierka dve rybičky, ale tie mrchy sú kdesi schované, lebo odvtedy som ich ešte nevidel."
Viac o Roxyfeste čítajte na strane 4.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári