komerční právnici, ktorí vznikli po roku 1991. Okrem týchto existuje ešte aj notárska a exekútorská komora, tie však poskytujú nepriame právne služby. Komora komerčných právnikov vznikla na báze bývalých podnikových právnikov, ktorí z dovtedajších štátnych podnikov postupne prešli do súkromnej praxe a začali poskytovať právne služby súvisiace s podnikaním, teda z oblasti obchodného a občianskeho práva.
"Existencia Slovenskej advokátskej komory a zároveň aj Komory komerčných právnikov SR vyvoláva prirodzenú konkurenciu a hospodársku súťaž tak, ako to ukladá aj samotná Ústava SR," hovorí predseda Komory komerčných právnikov JUDr. Jozef Kravec, CSc. "Advokáti nás však chápu ako silnú konkurenciu. Za súčasného stavu si môže občan - podnikateľ vybrať, či sa dá zastupovať advokátom, alebo komerčným právnikom. Toto však advokátom nevyhovuje a tak iniciujú zlúčenie našich dvoch komôr. Komerční právnici s takýmto niečím nikdy nesúhlasili a ani súhlasiť nebudú."
Návrh zákona, ktorý hovorí o zlúčení oboch komôr do jedinej advokátskej komory, je v súčasnosti na medzirezortnom pripomienkovaní. Jozef Kravec argumentuje tým, že zlúčenie musí byť vždy založené na báze dobrovoľnosti. "Aj skúsenosti z Čiech, kde došlo takisto ku zlúčeniu týchto komôr, ukazujú, že to nebol dobrý krok, podnikoví právnici sa tam už opäť selektujú. Komerční právnici neinklinujú k trestno-právnym veciam, chcú sa orientovať na svoju oblasť. Keby došlo ku zlúčeniu, vytvorí sa jedna silná právnická komora, ktorá bude mať monopol. Štát by tak prinútil komerčných právnikov, aby boli advokátmi. Každý má však právo na slobodný výber povolania. Je to obdobné, ako by tomu bolo v prípade, ak by kominár, len preto, že chodí po strechách, musel byť zároveň aj klampiarom."
Ako dodal, komerční právnici nemajú odbornú skúšku z trestného práva a tak nie je možné, aby vykonávali advokátsku prax. V prípade jednej komory by ale musel takéto služby poskytovať.
Podobný návrh zákona už v parlamente bol pred dvomi rokmi, ale vtedy neprešiel. Čím je odôvodnená potreba jeho prijatia? "Vláda už pred dvomi rokmi mylne informovala, že existencia dvoch komôr je v rozpore so smernicami Európskej únie. Požiadali sme Brusel o vyjadrenie a to je také, že je výsostným právom každého štátu, koľko komôr bude mať. Zlúčenie komôr nebude mať žiadny efekt, žiadny prínos, len odstráni prirodzenú konkurenciu."
O vyjadrenie sme požiadali aj predsedu Slovenskej advokátskej komory JUDr. Štefana Detvaia. "Projekt zlúčenia je súčasť novely zákona o advokácii, ktorý pripravuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Slovenská advokátska komora s navrhovaným zlúčením súhlasí, o jeho realizácii však právne nerozhoduje."
Zlúčenie stavovských komôr má podľa Š. Detvaia viacero výhod. Zastáva názor, že v silnejúcej konkurencii so zahraničnými advokátmi pri vstupe do EÚ bude výhodnejšie, aby záujmy právnikov poskytujúcich právne služby zastupovala jedna silná a nie dve nejednotné stavovské organizácie.
"Názory komerčných právnikov sú v otázke zlúčenia rôzne. Nemožno tvrdiť, že existuje kolektívne zamietané stanovisko k zlúčeniu. Dokazuje to aj fakt, že veľký počet komerčných právnikov z vlastnej iniciatívy požiadal o zápis do zoznamu advokátov. Táto prax má pokračujúcu tendenciu. V súčasnosti je na Slovensku okolo 2100 advokátov a ich počet narastá, pričom komerčných právnikov je okolo 1200 a ich počet stále klesá," dodal.
Zlúčením stavovských organizácií nemôže podľa neho v žiadnom prípade dôjsť k monopolizácii, ktorá by bránila občanovi vybrať si vhodného zástupcu na poskytovanie právnych služieb. Občan si nevolí na zastupovanie jednotlivú komoru, ale konkrétne sa rozhodne pre niektorého z advokátov, alebo komerčných právnikov. "Zlúčením advokátov a komerčných právnikov sa naopak možnosť individuálneho výberu právneho zástupcu ešte rozšíri," hovorí Š. Detvai.
Otázka pôsobenia komerčných právnikov v trestných veciach je podľa neho argument nesprávny. "Aj medzi advokátmi je väčšina takých, ktorí sa špecializujú na iné odvetvia práva ako trestné. V súčasnosti advokátska komora po dohode s ministerstvom spravodlivosti zostavuje zoznam advokátov venujúcich sa trestným obhajobám, tieto záznamy sú rozosielané orgánom činným v trestnom konaní a súdom a z tohoto zoznamu sú ustanovovaní obhajcovia ex offo, pokiaľ si klient nezvolí obhajcu sám. Naviac novela zákona stanoví trojročné prechodné obdobie, počas ktorého nebudú komerční právnici musieť vykonávať obhajoby. Počas uvedeného obdobia pokiaľ bude záujem, budú mať možnosť sa zúčastňovať školení z trestného práva organizovaných SAK," argumentuje Š. Detvai.
"Právny stav veci je taký, že návrh novely advokátskeho zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie slovenského práva podľa Európskej dohody o pridružení. Tvorí však prioritu odporúčanú v bielej knihe a v Národnom programe pre prijatie komunitárneho práva. Nejde o nijaký diktát Bruselu, ale o opatrenie, ktoré je v záujme nášho smerovania do európskych štruktúr," uzavrel predseda Slovenskej advokátskej komory.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
