československý reprezentant štartoval aj na dvoch juniorských Majstrovsktvách Európy a Majstrovstvých sveta. Manažérska pozícia v divadle ho však oberá o čas. Vynahrádza si ho potom cez dvojmesačné divadelné prázdniny. Každé leto s partiou kamarátov chodí na vodu. "Minulé leto mi to nevyšlo, lebo bola povodeň v Hliníku nad Hronom. Akurát sme sa stačili ubytovať a museli sme rýchlo padať preč, lebo voda stúpala. Na vodu chodím asi tak od štyroch rokov. Vtedy som bol s rodičmi na prvom splave dole Dunajom. Dúfam, že toto leto bude počasie priaznivejšie. Na Hrone je to každý rok zaujímavé. Ide totiž o rieku, ktorá sa mení. Sú tam všelijaké pereje. Odrazu je menej vody a potom viac. Ani neviete ako vás niečo prekvapí a ste pod vodou. Je to také veselé. Stretneme sa tam partia ľudí so synmi. Na súši hráme futbal. Inak trávime všetok čas na vode a to je úžasné," prezrádza Vlado Černý.

Za sebou ma výdatnú lyžiarsku sezónu. Chodieva do Nízkych Tatier. Ale nie na lyžiarmi vyhľadávanú stranu Chopku. To sa už vraj ani nedá nazvať lyžovaním, lebo tam chýbajú vleky. Vlada Černého bolo často vídať na spoločenských tenisových turnajoch. Najmä v spoločnosti priateľky, herečky Silvie Šuvadovej. Teraz si tenis zahrá väčšinou skoro ráno s kamarátmi a občas si v nedeľu ešte zahrá hokej. "To sú takí zvláštni chalani, nepoznajú svoje profesie, iba mená. Vili, Jano, Bacil. Sú medzi nimi päťdesiatnici aj osemnásťroční. Dokonca už hrajú takú ligu, že chodia aj do Rakúska."

Vlado Černý radšej ako do pekných vecí, investuje do vzrušujúcich pôžitkov, do športu, alebo hoci na dostihové stávky. "Som pravidelný návštevník dostihov. Chodím na jazdecké preteky do Petržalky. Rád si vsadím na nejakého koňa. Obľubujem parkúrové skákanie. A vôbec, mám rád takmer všetko čo sa týka koní. Zajazdiť si chodím aspoň rekreačne. Inak som aj veľký futbalový fanúšik. Chodím na zápasy petržalskej Artmedie. To je môj klub. Je mi sympatický tým, že my máme malé divadlo a oni majú malé ihrisko. A človek je veľmi blízko dianiu na trávniku, že sa cíti ako keby bol priamo v deji. Na veľkom futbalovom štadióne sú hráči malinkí a ďaleko."

Okrem športových zážitkov si však rád dopraje aj dobré jedlo. "Najviac peňazí utrácam v reštauráciách. Vždy objavujem nové a nové. Niekde potom zas prestanem chodiť, keď sa zhorší kuchyňa. Často ma môžete preto stretnúť v niektorom z bratislavských podnikov," hovorí a ako dodáva, občas sa mu podarí poriadne prejesť a potom priberá. "Robí mi potom veľké ťažkosti zhodiť a držím hroznú diétu, nič nejem. Teraz mám tiež zopár kíl viac ako by som chcel."

Na značky si v móde nepotrpí. Pri výbere si nechá poradiť. "Neznášam obleky a kravaty. Ale keď musím, nekupujem si ich sám. Vždy to bolo tak, že mi ich kupovali ženy, aby som sa im páčil."

Pred pár rokmi mal Toyotu. Teraz vraj nejazdí. "Na čo by mi bolo auto? Bývam v centre mesta a divadlo mám za rohom. A keď potrebujem, tak ma odvezú," tvrdí.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári