budeme v prípade priaznivého počasia svedkami pekného úkazu: prstencového zatmenia Slnka. Intenzita takéhoto zatmenia je síce slabšia ako úplného, pohľad na tenučký slnečný prstienok však patrí k nádherným scénam.
I keď sa nám v strednej Európe zajtrajšie zatmenie Slnka dostane pred oči iba v podobe čiastočného, pohľad na 83 percent zatemneného Slnka stojí za skoré sobotňajšie vstávanie. Viac zatemnenejšie,takmer na 90 percent, bude až 12. augusta 2026.
Satelit našej planéty Mesiac začne slnečný kotúč zakrývať ešte pred jeho východom - a tak u nás vyjde Slnko 31. mája už ako čiastočne zatmené - stane sa tak krátko pred piatou hodinou letného času. Vrcholom prstencového zatmenia Slnka bude čas okolo 5.20 hod., vtedy budú v tieni štyri pätiny Slnka - potom začne "temná obluda", ktorej sa predkovia tak báli, miznúť a centrálna hviezda našej slnečnej sústavy sa v plnej kráse vynorí opäť po šiestej hodine ráno.
Podľa najskúsenejších amatérskych astronómov vhodné je nájsť si na pozorovanie tohto čarovného úkazu podľa možnosti vyvýšené miesto na nejakom kopci, alebo prijať pozvanie pracovníkov väčšiny hvezdární na Slovensku, ktoré pre verejnosť pripravujú pozorovania i s odborným výkladom.
Neskúsenejší záujemcovia o pozorovanie prstencového zatmenia Slnka by sa v žiadnom prípade nemali spoliehať na to, že zavčasu ráno Slnko ešte tak intenzívne nesvieti. Aj vychádzajúce a prstencovo zatienené Slnko môže totiž vážne poškodiť zrak. Hľadieť na tieňové divadlo treba s chránenými očami - v tomto prípade stačia aj silné tmavé okuliare.
Po zajtrajšom prstencovom zatmení sa na reprízu, hoci v menšom rozsahu, môžeme tešiť napoludnie 3. októbra roku 2005.
Zatmenie Slnka patrí oddávna medzi najdramatickejšie úkazy na nebi. I keď sa každoročne niekde na svete opakuje, pre niektorých ľudí môže mať ďalekosiahle následky.
Dôkazy nájdeme už v dávnych kronikách - napríklad v čínskej Šu-King z roku 2137 pred Kristom. Píše sa v nej, že dvaja hvezdári Hsi a Ho mali v náplni práce zabrániť streľbou z lukov a bubnovaním záhadnej oblude, ktorá začala pred zrakmi vydesených ľudí požierať Slnko v jej hrôzostrašnom počínaní. Hvezdári sa však opili a hoci obluda napokon nezvíťazila a Slnko sa opäť objavilo, nazlostený cisár dal dvoch korheľov okamžite popraviť. Poučná historka - vďaka nej má totiž ľudstvo vôbec najstaršiu správu o zatmení Slnka.
Aj ďalšie kroniky obsahujú cenné informácie o vážnych dôsledkoch zatmení Slnka na históriu.Nečakaného zmiznutia Slnka z oblohy za bieleho dňa, bolo to 5. mája 840, sa vraj franský kráľ Ľudovít Pobožný zľakol natoľko, že z toho mal smrť. Nielen on, ale napokon i jeho slávna ríša. Traja Ľudovítovi synovia sa o ňu do krvi pobili a rozbili ju.
Ďalšie zatmenie, 7. júna 1415, ovplyvnilo údajne i výsledok procesu s majstrom Jánom Husom v Kostnici, keď husitská kronika Vavrinca z Březovej zaznamenáva, že "zatmenie Slnka zatemnilo v srdciach účastníkov koncilu aj slnko spravodlivosti a odsúdili majstra Jána na smrť upálením, k čomu potom 6. júla skutočne došlo".
Príčiny zatmení našej hviezdy Slnka Mesiacom vysvetľovala veda už dávno a hvezdári termíny dokázali spoľahlivo predpovedať. Prechodné zmiznutie Slnka však podvedome vyvoláva vo všetkých živých tvoroch nepríjemné pocity, hrôzu a strach. Prírodné národy dodnes robia pradávne zaklínacie opatrenia - od začiatku zatmenia kričia, bubnujú. V záujme čo najpríšernejšieho hluku na zahnanie obludy zo Slnka surovo bijú psov.
Hydina, vtáky i hmyz sa ukladajú na spánok ako pred nocou, dobytok je vyľakaný, badať zvýšenú nervozitu včiel i niektorých druhov zvierat, vyletujú nočné motýle. Dodnes sa v takomto prípade objavujú správy astrológov a veštcov o blížiacom sa konci sveta, apokalypse, vojnách a katastrofách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
