som otvoriť, ale ešte predtým som dvere zaistila retiazkou. Na chodbe stál muž, ktorého som nepoznala, pretože mal na hlave pančuchu. Snažil sa vniknúť do bytu, preto som chcela rýchlo zabuchnúť dvere, ale on medzi ne a zárubňu strčil pištoľ… Volala som na pomoc Richarda, a keď prišiel, pokúšali sme sa dvere zavrieť spolu. Ten neznámy však násilím pretrhol zabezpečovaciu retiazku a vnikol do bytu. Začal biť Richarda, udieral ho rukoväťou pištole do hlavy… On sa bránil a pritom strhol útočníkovi pančuchu z hlavy. Vtedy som zistila, že je to môj bývalý priateľ Tibor," opísala prepadnutie v byte Marcela.
Okrem iného pred samosudcom Okresného súdu Košice II uviedla, že sa snažila Richardovi pomôcť, resp. zabrániť násilníkovi v ďalších útokoch. Podarilo sa jej vytrhnúť mu pištoľ z ruky. Vzápätí sa jej však opäť zmocnil a začal ju ňou biť po hlave a ťahať za vlasy… Richard vybehol z bytu, kričal o pomoc, čo zrejme vyľakalo votrelca, takže z bytu ušiel. Marcela uviedla, že celý incident trval len asi tri minúty. Vyviazla z neho s narazenými rebrami, zatiaľ čo jej priateľ Richard utrpel tržné rany a pomliaždeniny, na zahojenie ktorých potreboval týždeň. Na otázku samosudcu, či si je Marcela stopercentne istá, že do bytu jej rodičov vnikol práve Tibor, a či vie vysvetliť, čo ho k tomu viedlo, zdôraznila, že motívom jeho konania bola žiarlivosť. "Chodila som s ním asi rok a pol a už vtedy sa u neho prejavovali sklony k žiarlivosti. Zakazoval mi nosiť minisukne, maľovať sa a podobne. Po našom rozchode, keď som sa začala priateliť s Richardom, telefonicky sa mi vyhrážal."
Muž, o ktorom je reč, počas výpovede bývalej priateľky iba nesúhlasne pokyvoval hlavou. Na trestnej lavici sedel v úlohe obžalovaného z trestného činu porušovania domovej slobody, ale k jeho spáchaniu sa nepriznal. Tvrdil, že v čase, keď mal násilím vtrhnúť do bytu Marceliných rodičov, nebol v Košiciach, ale v Kokšove-Bakši. "To, čo sa píše v obžalobe, nie je pravda, ona si to všetko vymyslela. Mal som s ňou vážnu známosť, ale v decembri 2001 som sa s ňou rozišiel. Nepochopila to, povedala, že mi to ešte vráti, a urobila to takým spôsobom," uviedol obžalovaný. Priznal, že v ten deň v Košiciach bol, ale skoro ráno. V tom čase bol nezamestnaný, sadol si za volant Mazdy 626, ktorá patrila rodičom, a šiel kúpiť do stánku pri VSS inzertný časopis. Vrátil sa domov a ľahol si späť do postele. Po raňajkách šiel s mamou a otcom do záhrady. Tam im celé dopoludnie pomáhal chystať zeleninu, ktorú chceli rodičia na druhý deň predať na trhovisku. Okolo pol dvanástej navštívil Tibora jeho bývalý spolužiak zo základnej školy. Po jeho odchode sa s rodičmi naobedovali a vychystali na cestu do Trnavy, kde si šli pozrieť auto, čo si chceli kúpiť.
"Ja som Marcelu ani jej priateľa nenapadol. Ona mala veľa kamarátov, podľa mňa ich mohol napadnúť niekto z nich, ten, čo s ňou chcel chodiť. Určite ho dobre pozná. Niečo podobné hrozilo aj mne, keď sme spolu chodili. S kamaráti mala konflikty aj v minulosti. Ona sama mi povedala, že v prvom ročníku na strednej škole ju raz v zime pri výmenníkovej stanici napadli a vyzliekli," argumentoval Tibor. Nepoprel, že poznal jej nového priateľa z Bratislavy, s ktorým sa zoznámila cez internet. Jedným dychom však dodal, že to bola Marcela, čo ho zavolala na stretnutie s ním, pretože bola zvedavá na jeho názor. "Richard vystupoval ako veľký frajer. Vystatoval sa a začal sa so mnou na ulici biť. Opätoval som jeho napadnutie a dal som mu pár faciek…" uviedol obžalovaný.
Marcela však tvrdila pravý opak, teda, že to bol on, čo napadol Richarda na zastávke MHD. Považovala to z jeho strany za prejav rivality vo vzťahu k jej novému priateľovi. Opäť zdôraznila, že môže s určitosťou potvrdiť, že mužom, ktorý násilím vnikol do ich bytu, bol Tibor. "Nie je to pravda. Okrem toho si nemyslím, že existuje muž, čo by napadol dievča. Ja teda nie, to viem určite," vyhlásil obžalovaný.
Okrem neho a Marcely sa v "rečnisku" vystriedalo viacero svedkov. Otec dievčaťa uviedol, že o tom, čo sa stalo, ako aj meno násilníka, čo prišiel s pančuchou na hlave a napadol ich, sa dozvedel od dcéry. Zavolala mu do práce, a keď prišiel domov, videl, že z vchodových dverí je vytrhnutá bezpečnostná reťaz a že Marcela i Richard sú zakrvavení.
Obžalovaný má však svedkov, ktorí mu na kritický čas potvrdzujú alibi. Urobili to nielen v prípravnom konaní, ale aj pred súdom. "Prišiel som k nemu okolo obeda, asi o pol dvanástej, aby sa mi pozrel na auto, pretože niečo nebolo v poriadku. Zaparkoval som pred domom, kde býva a Tibor raz-dva zistil, že treba vymeniť ložisko na alternátore… Požiadal som ho, aby mi to urobil, ale odmietol to. Povedal, že nemá čas, že ho čaká dlhá cesta, na ktorú sa musí pripraviť. Hovoril, že ide s rodičmi kupovať auto. Nezdržal som sa u neho dlho, keď kostolné zvony zvonili na pravé poludnie, bol som už nejaký čas doma," doplnil svoje rozprávanie svedok. Na otázku prokurátora, prečo pred vyšetrovateľom uviedol, že mu Tibor povedal, že ide do Košíc, Milan uviedol: "Určite som nepovedal do Košíc, ale mimo."
Rodičia obžalovaného svorne tvrdili, že ich syn pracoval spolu s nimi v záhrade, a že sa od nich celé dopoludnie vôbec nevzdialil. Podľa otca bolo ich vozidlo v garáži, odkiaľ ho vybrali až pred cestou do Trnavy, zatiaľ čo obžalovaný a jeho bývalý spolužiak tvrdili, že stálo vo dvore. Tento rozpor vysvetlil Tibor tak, že auto vytisol z garáže on, keď šiel skoro ráno kúpiť časopis…
Pre neprítomnosť poškodeného Richarda, odročil samosudca pojednávanie na druhú polovicu júna, pretože treba zistiť miesto jeho pobytu. Podľa Marcely, ktorá uviedla, že sa spolu už pár mesiacov nestýkajú, sa Richard údajne zdržiava mimo Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
