všimné, sudca, ktorý "z nedbanlivosti" prehliadne niečo podstatné, spolužiak, čo nevie do päť narátať, študuje právo... Však to určite poznáte. O korupcii sa hovorí, cítiť ju všade okolo nás. Občas zakopneme o nejaký ten billboard upozorňujúci na ňu, sem tam sa v médiách mihne nejaký najnovší výrok niektorého z politikov o najnovšom počine v boji proti nej, ale v podstate sa toho veľa nemení. Stále tu bola, je, a aj bude. Počiatky korupcie siahajú dokonca až do prvotnopospolnej spoločnosti. Hovorí to predseda Komory komerčných právnikov SR JUDr. Jozef Kravec, CSc.

"Pôvod korupcie je hlavne ekonomický a sociálny. Človek, keď chce niečo mať a štát mu to neposkytne, si to zaobstará inak. Korupcia začína v mysliach ľudí a rozvíja sa tam, kde má na to ekonomické predpoklady. Vždy má ekonomický charakter, je tam, kde je niečoho nedostatok," zdôraznil J. Kravec.

Korupcia bola prítomná aj za socializmu, mala však skrytejší charakter. Po osamostatnení a vzniku ekonomiky založenej na báze trhového mechanizmu priestor na korupciu nezanikol, práve naopak. Živnou pôdou pre jej rozmach sa stalo rozdelenie občanov na malú skupinu výrazne bohatých a podstatnú väčšinu chudobných. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že vytvorenie silnej strednej vrstvy v štáte má za následok aj zníženie korupčného správania sa v spoločnosti. "Korupcia sa nedá potlačiť, a to ani právnymi, ani ekonomickými prostriedkami," tvrdí J. Kravec. "Jedinou možnosťou v boji proti korupcii je predchádzať jej. Slovenská vláda robí chybu, pretože my korupciu postihujeme až následne, teda potom, čo už ku nej došlo. Pritom jej nechávame možnosti na to, aby vznikla a šírila sa. Až po tom, čo ovládla celospoločenský priestor, pristúpila vláda k prijatiu účelových legislatívnych noriem."

Boom korupčného správania sa na Slovensku nastal po spustení privatizácie. "Privatizácia bola veľmi rýchla a začala sa z opačného konca. Štát sa začal zbavovať najsilnejších článkov ekonomiky. Navyše legislatíva v čase spustenia privatizácie nebola dostatočne pripravená, bola benevolentná a spolitizovaná, prekvital klientelizmus."

Čo teda v tomto štádiu vlastne môže vláda robiť, ak legislatíva už len postihujúca korupciu je nedostatočná? "Právne normy môžu pomôcť, ale práve v prevencii proti korupcii. Treba prijať také zákony, ktoré by zamedzili možnosti korupcie vo všetkých oblastiach, ako napríklad zdravotníctvo, školstvo, ekonomika či súdnictvo. Trestno-právny postih by už mal byť len posledným v slede krokov v boji proti korupcii. Vytvárame špeciálneho prokurátora, chceme vytvárať špeciálne orgány na potláčanie tohto javu... - ale toto podľa mňa úspech mať nebude."

Miera korupcie závisí od sily ekonomiky. Čím je ekonomika silnejšia, tým menší priestor sa vytvára pre korumpovanie. Chystáme sa vstúpiť do Európskej únie. Je naša legislatíva týkajúca sa tejto oblasti dostatočná, alebo budeme musieť prijať nejaké zásadné zmeny? "Na prvom mieste a veľmi tvrdo sa Slovensku vytýka práve vysoká miera korupcie. Dokonca sa ozývajú hlasy, že robíme veľmi málo, aby sme ju obmedzili. Naše právne normy sú v tejto oblasti veľmi málo účinné. Len reagujú na výčitky EÚ, ale prakticky nič neriešia."

A čo robiť? Jozef Kravec poukázal na možnosť riešenia na najháklivejších rezortoch. "V školstve a zdravotníctve sa náš štát stále hrá na úlohu sociálneho štátu, tvári sa, že má na bezplatné zdravotníctvo a školstvo. Oni už ani teraz samozrejme bezplatné nie sú. Zamestnanci v týchto rezortoch sú podhodnotení. Pritom sú ich profesie pre štát najdôležitejšie. Platí okrídlené - čo je to za štát, ktorý má hlúpych a chorých ľudí? Už u nás badať, že úroveň školstva ide dole, zdravotníctvo je doslova v kolapse. Ekonomicky silnejší ľudia už začínajú vyhľadávať lekársku starostlivosť v zahraničí. Kvalitné zdravotné služby poisťovne nie sú schopné zaplatiť. Lekár vám povie, že liek, ktorý potrebujete, pre vás nemá. Že vám ho môže zohnať, ale... Pritom lieky sú, len ich treba kúpiť. Problém je, že niet peňazí. Zlý je však celý systém zdravotníctva. Zdravotnícky personál odchádza pracovať mimo republiku. Riešenie je jediné - prijať novelu ústavy, ktorá by spoplatnila zdravotníctvo i školstvo. Ide o náročný proces a je zrejmé, že na takéto zásadné rozhodnutie nie je v tomto štáte politická vôľa."

Dodal, že je nevyhnutné prijať súbežne aj zákony, ktoré umožnia aj ekonomicky slabším vrstvám študovať a využívať v plnej miere zdravotnícke služby. Dá sa to cez inštitúty ako štipendiá, oslobodenia od poplatkov. Rovnako tak sa treba pokúšať aj o prostriedky z podnikateľskej sféry formou sponzorstva pre tieto celospoločensky najdôležitejšie rezorty.

Špecifickým rezortom, kde by mala byť korupcia nulová a pritom z tohto hľadiska patrí k najkritizovanejším, je súdnictvo. Čo sa dá robiť v tejto oblasti? "V prvom rade treba rozbiť jeho súčasnú organizačnú štruktúru. Je to štruktúra ešte z minulého systému, tzv. systém jednotnej súdnej sústavy. Mali by sa vytvoriť, tak ako je tomu v krajinách EÚ, tzv. osobitné súdy. Každý sudca by bol odborníkom vo svojej oblasti. Nie ako dnes, keď v pondelok sudca rozhoduje v trestnej veci, v utorok v pracovnej a v stredu v obchodnej. Takýmto spôsobom nemôže odviesť kvalifikovanú prácu, pretože sa nestihne dostatočne pripraviť. Práve preto sú prieťahy v súdnych konaniach. V systéme osobitných súdov by samostatne pôsobili napríklad rodinné súdy, pracovné, bankrotové, sociálne a správne. Dnes je sudca ľahko korumpovateľný, pretože keď rozhodne vo váš prospech, presne vie, ktorý opravný senát bude skúmať jeho rozhodnutie. Keď sa sudcu z okresného súdu opýtate, ktorý sudca krajského súdu bude rozhodovať v odvolacom konaní, on vám presne povie, ktorý. Stačí už len dohodnúť sa."

Keby bol osobitný súd, odvolacím orgánom by bol opäť osobitný súd, ktorého sídlo by mohlo byť na opačnom kúte Slovenska, keďže by nekopírovali územno-správne členenie. Podľa J. Kraveca by takéto rozbitie štruktúry a pretrhnutie reťaze náväznosti v súdnictve korupciu znížilo. Najvyšším odvolacím orgánom by nebol Najvyšší súd, ale najvyšší stupeň príslušného osobitného súdu. "Sudca vo svete, to nie je povolanie, ale poslanie. Štát si ich vysoko váži. Vo vyspelých krajinách sa nestávajú sudcami čerství absolventi škôl, keď si odsedia tri roky na súde, ale sudcami sa stávajú advokáti alebo komerční právnici, ktorí majú dlhoročné skúsenosti. Niektoré štáty dokonca zaviedli u sudcov vekový cenzus podstatne vyšší ako u nás, iné prijali úzus, že sudca najskôr musí prejsť všetkými stupňami súdnictva, kým sa dostane na najvyšší súd. Korupcia v súdnictve by sa znížila aj povinnosťou všetkých sudcov predkladať majetkové priznanie svoje aj členov rodiny. Majetkové priznania pokladám za jeden z najefektívnejších nástrojov v boji proti korupcii, ktoré vláda prijala. Ďalší inštitút - agent provokatér - je naproti tomu podľa môjho názoru neúčinný. Je ťažké si predstaviť prijatie úplatku od neznámej a vnucujúcej sa osoby.

Na druhej strane, ako dodal J. Kravec, štát musí výrazným spôsobom sudcov aj chrániť. Pri niektorých procesoch sa posilňujú bezpečnostné opatrenia, ale ochrana sudcov je veľmi slabá. "Súčasný právny systém je v boji proti korupcii nepostačujúci. Je nevyhnutné prijať radikálne reformné opatrenia, a to ako v súdnictve, tak aj ekonomické reformy," uzavrel J. Kravec.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári