a prírode.
Pomocou záznamov meracích staníc bolo v minulom roku seizmometricky lokalizovaných osem zemetrasení s epicentrom na území SR. Seizmológovia zaregistrovali v roku 2002 celkovo 1826 seizmických javov. Tento údaj v sebe zahŕňa vzdialené zemetrasenia, blízke zemetrasenia a ostatné seizmické javy, pričom do tejto skupiny patria aj identifikované priemyselné explózie.
"Vzhľadom na to, že tektonický vývoj slovenského územia sa nezastavil, môžu Slovensko postihnúť zemetrasenia s epicentrálnou intenzitou osem až deväť stupňov 12-stupňovej stupnice MKS-64, ale i vyššou," uviedol včera Peter Labák z Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Ide o zemetrasenie s približne rovnakou veľkosťou a ničivými účinkami, ktoré 1. mája postihlo juhovýchodnú časť Turecka a vyžiadalo si vyše 100 mŕtvych.
Napriek modernej technike však nie je možné presne určiť, kedy dôjde k zemetraseniu. "Môžeme iba odhadnúť, k akým najväčším zemetraseniam a s akými ničivými účinkami môže dôjsť na určitom území," dodal.
Najsilnejšie zdokumentované zemetrasenia s epicentrom na území Slovenska mali epicentrálnu intenzitu osem až deväť stupňov 12-stupňovej stupnice MKS-64. Veľkosť zemetrasenia ako prírodného javu v hodnote magnitúda bola od 5,7 do 5,9, čo je však menej ako magnitúdo ničivého zemetrasenia v Turecku. Napriek tomu spôsobili vážne škody na majetku. Prírodná katastrofa, ku ktorej došlo v roku 1763 pri Komárne, si dokonca vyžiadala i ľudské životy.
Zemetrasenia v sile od 5,7 až 5,9 postihli Slovensko za posledných 600 rokov trikrát - prvý raz v roku 1443 na strednom Slovensku, druhý raz v roku 1763 v Komárne a tretí raz v roku 1906 pri Dobrej Vode. Zemetrasenia boli tektonického pôvodu, čo znamená, že vznikali na zlomoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
