zaužíval názov na týchto lovcov - tichí blázni. Kto však raz rybačku zažil, potvrdí, že chytanie rýb môže byť skutočne vzrušujúcim zážitkom. Odhliadnuc od poslednej tragédie (utopenie rybára v Čani), ktorá sa môže aj pri tomto koníčku stať, tí, ktorí rybárčeniu prídu na chuť, sa stanú na vode "závislákmi." Sledujú kalendár, kedy už nastane deň "D", skúšajú stále rôzne návnady, zháňajú najúčinnejšie navijáky, udice a ďalšie prepotrebné náležitosti. Veru už to nie je romanticky lov, ako poznáme z historických filmov, kde si človek k vode zobral kus silonu s háčikom, uviazal na palicu a div sa svete, aj niečo chytil. V súčasnosti je rybačka hotová veda a na každý druh ryby sa treba špeciálne pripraviť. Nebolo tomu inak, ani pri tohtoročnom začiatku kaprovej sezóny, ktorá na lovných revíroch v správe Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Košiciach začala 15. mája.
Ako sa košickým rybárom začiatok sezóny vydaril, sme sa pokúsili zmapovať i my. Okrem pôžitku z príjemne stráveného dňa v prírode sme sa snažili preniknúť i do jemných finesov lovu. Verte, nepodarilo sa nám to.
Vybrali sme sa na Geču, kde skalní rybári už začali s prípravou na sezónu, niekoľko dní pred oficiálnym začiatkom. Nie, ryby nechytali, ale pomaly a iste začali týždeň pred 15. májom vyrastať stanové rybárske
tábory.
"Sme tu už týždeň pred začiatkom, aby sme si chytili dobré miesto," prezradil nám rybár Vladimír Mihálik. Ale nielen dobrý "flek" je dôležitý. Rybári nás upozornili, že ak chcú mať dobrý úlovok, musia rybičky, v našom prípade kapre, nalákať na miesta, kde na nich bude čakať nástraha. "Vyvoláme u nich Pavlovov reflex."
Takže už týždeň pred začiatkom sezóny sa na vlnách Geče objavovali v pravidelných intervaloch rybárske člny, z ktorých rybári sypali na určené miesta kukuricu.
Aj kukurica však musela byť špeciálne pripravená, dopredu namočená a niekoľko hodín varená na malom ohni.
"Aby dobre zmäkla a rybám chutila. Ryby si zvyknú na pravidelné kŕmenie a začnú tam žrať."
Ani výber miesta, kde zakrmovať, nie je vecou náhody, ale predmetom dôsledného pátrania. Rybári vyhľadávajú plytčiny, kde je väčší predpoklad, že sa ryby budú zdržiavať. A keďže technika už pokročila výrazne dopredu, na mapovanie takýchto miest mnohí využívajú sonar. Na objavené plytčiny položia bójky, aby vedeli kde vyvážať udice, presnejšie silony s povolenou návnadou, udice ostávajú na brehu. Takže na rybačku je už všetko pripravené a čaká sa už len na štart novej kaprovej sezóny. Tá začína, ako každý rok, vždy o 4. hodine ráno. V tom okamihu sa od brehu odpichnú člny a rybári vyvážajú udice k bójam. A potom sa už len čaká na záber. Ale keď si niekto myslí, že nečinne, tak je na veľkom omyle. Veď len pripraviť správne návnady je umenie. Ryby sú mlsné, nezožerú hocičo. I preto je výber návnady náročná vec. "My máme rôzne druhy kukuríc. Skúšame jahodové, vanilkové, krevetové, s príchuťou brandy a s inými prísadami," doplnil V. Mihálik.
Takže počas čakania sa stále na plynovej bombe varí kukurica na zakŕmenie, lebo kŕmiť sa musí. Pripravujú si udice a navijáky, a samozrejme, nemožno zabúdať ani na prázdne rybárske žalúdky. Rybári sú skutočne dobrí kuchári. Presvedčili sme sa o tom i my na vlastnej koži. V hrncoch síce chýbali ryby, tie si nechávajú na doma, aby manželky verili, že skutočne boli na rybách, ale za to sme si pochutili na iných lahôdkach. Varili sa guláše, grilovalo sa, pripravovali si šaláty, hrianky, dokonca nechýbali ani rezne. "Manželka mi vždy po rybačke vraví, že som akýsi plnší," pochválil sa jeden z rybárov.
Popri týchto činnostiach nezabudnú sledovať ani poveternostné podmienky. "Keď fúka južný vietor, tak ryby lepšie berú," čo to prezradili o faktoroch úspešného lovu.
Keďže rybári sú veselá chasa, je pravidlom, že ich k vode chodia navštevovať priatelia. Nejeden z nich potom tiež prepadne tejto vášni. Ale sú aj takí, ktorí zatiaľ odolávajú. Napríklad taký Tadeus. Ten síce rybačku zbožňuje a svojich priateľov točil na kameru, ale aby sa i on dal na tento koníček, tak to teda nie. "Chýba mi v ňom pravidelnosť. Neviem presne, kedy ryby zaberú, v akých intervaloch." Tento jeho argument bol okamžite zmätený zo stola. "Rybačka? Veď to je úžasná pravidelnosť. Pravidelne môžeš legálne odísť z domu," poučili ho už starší ženatí rybári.
Pri príjemnom diskutovaní a miernom doberaní rýchlo plynul čas a ani sme sa nenazdali, už zapípal prvý "policajt" (signalizačné zariadenie na udici, ktoré upozorňuje na záber). Okamžite pokojná idylka zmizla a už to bola len činorodá a presná práca. Ten, kto bol prvý pri udici, zasekol a pomaly začal priťahovať kapra k brehu. Keďže kapre sú bojovné ryby, každý rybár si vychutnáva pôžitok pri ich zdolávaní. A keď už bol kapor pri brehu, ďalší lovec priskočil s podberákom a kapra vylovil na breh. Na suchej zemi uloveného šupináča zmerali, či dosahuje predpísanú mieru, vybrali háčik, odštikli trnisté plutvy, aby neprerezali sieťku a šup s ním do vody do siete. Rybári zvyčajne nezabíjajú svoje úlovky hneď, pretože by sa v teple pokazili. Preto tak robia až tesne pred odchodom domov.
Prvý kapor odštartoval maratón záberov, ale nie každý bol úspešný. Treba uznať, aj ryby sú šikovné a nie vždy ich človek zdolá, i keď sú už na udici. K rituálu rybačky patrí aj malý "frťan" niečoho ostrého po každej ulovenej rybe. Keďže každý rybár môže za deň chytiť len dvoch kaprov, tak tých štamperlíkov nie je až tak veľa. Samozrejme, nie všetci prísne dodržujú toto pravidlo a niektorí sa radi potúžia aj mimo úlovkov. Ale jedno musíme uznať, v našej sledovanej partii sme videli a zažili len striedmych, ale zato veľmi aktívnych lovcov.
Pred polnocou opäť ruch utíchol, udice rybári vytiahli z vody a išli si pospať. A ráno o štvrtej začína všetko odznova. Skvelý relax.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
