Táto výnimočne nadaná nemecká huslistka, ktorej mama je absolventkou košického konzervatória, stála po prvý raz na tomto pódiu s orchestrom Štátnej filharmónie už ako desaťročná. Bolo to tiež v máji pred desiatimi rokmi. O rok neskôr sa stala víťazkou súťaže Jehudiho Menuhina. V januári toho roku úspešne debutovala v New York Philharmonic orchestra. Túto sezónu začala v Japonsku. Potom nasledoval Paríž, Brazília, New York a ďalšie metropoly. Talent zdedila po mame, ktorá je klaviristkou. Zastihli sme ju v Dome umenia, skúšala celkom sama. "Rozhovor? Poďme rýchlo na vec, lebo sa už teším na zmrzlinu. Takú ako v Košiciach som nejedla nikde na svete," pochválila.
Odkiaľ práve prichádzate?
- Minulý týždeň som koncertovala v New Yorku a cez víkend som už mala recitál v Nemecku. V Amerike som bola do minulého štvrtka.
Teraz hráte na "stradivárkach" z roku 1716. Ale pamätáte si ešte na svoje prvé husle?
- Keď som mala päť rokov, chcela som hrať na klavíri. Keďže mama je sama klaviristka, nechcela, aby som ňou bola tiež. Ona mi stále hovorila, že husle sú tiež pekný nástroj. Tak som si dala povedať a začala sa učiť hrať na husliach, ale potom aj na klavír.
Kedy okolie zistilo, že z vás niečo bude?
- Keď som mala tri roky, vedela som, že budem hudobníčka a budem hrať. A neviem ani, kedy si všimli ostatní, že mi to ide. Išlo to nejako prirodzene.
Stáli ste pred publikom už ako desaťročná, máte niekedy ešte strach, alebo trému?
- Nikdy som nezažila takýto pocit.
Ani keď ste na pódiu so svetovými osobnosťami?
- Mám pred nimi skôr rešpekt. Trému nemám, skôr sa teším, že môžem hrať s takými dirigentmi. Najkrajší bol práve ten posledný newyorský koncert v Carnegie Hall. Stála som tam po prvý raz v živote. Navyše to bola úplná náhoda. Vôbec som tam nemala hrať, ale huslista, ktorý mal vystúpiť, náhle ochorel. Zavolali mi, čo môžem hrať a ja som prišla. Veľmi som sa na to tešila. Hrali sme Brahmsov koncert. Bavarian Radio Symphony Orchestra dirigoval Lorin Maazel a sólistkou bola aj violončelistka Han-Na Changová.
Musí to byť skvelý pocit stáť v Carnegie Hall.
- Ešte teraz som z toho ako vo sne, zatiaľ som to nestrávila. Až s odstupom času budem schopná si to uvedomiť. Je to veľmi čerstvý zážitok. Všetko bolo také perfektné. Han-Na Changová hrala fantasticky. Lorin Maazel - toho som ešte nezažila v lepšej forme, a publikum to sa ani nedá opísať. V živote som ešte niečo podobné nezažila. Hovorila som si: To nemôže byť realita, to je sen.
V Košiciach ste predstavili Schumanov koncert pre husle. Aký máte vzťah k tomuto skladateľovi?
- Nie je to bežný repertoár. Počula som ho prvý raz, keď som mala 14 - 15 rokov a hneď som na ňom začala pracovať. V decembri 2001 som s ním bola na turné. Schumana mám veľmi rada. Nechápem, prečo ho hrajú málo a považujú za špeciálneho skladateľa.
Koľkými jazykmi rozprávate?
- Po slovensky som sa učila sama, keď som mala desať rokov. Mám síce teraz takú zmiešanú slovenčinu, lebo som nemohla zohnať učebnicu. Nevedela som si zohnať ani slovensko-nemecký slovník. A v škole som sa potom na angličtine učila z anglicko-slovenského slovníka aj po slovensky. Vysvetlila som učiteľovi, že som Slovenka a že sa chcem učiť po slovensky. Hovorím po nemecky, slovensky, francúzsky, anglicky a učila som sa aj po taliansky a teraz sa učím ruštinu. A neviem prečo, ale radšej rozprávam po slovensky ako po nemecky, hoci neviem všetko povedať. Ale mojím materinským jazykom je hudba.
Máte nejaké záľuby?
- Hru na klavíri. To je moje hobby. Keď mám čas a som doma, rada si zahrám s mamou, alebo s bratom štvorručne.
Čo hovoríte na to, keď sa snažia klasickí hudobníci nonkonformným zovňajškom prilákať do koncertných sál aj mladých ľudí?
- Ja som na takéto veci príliš konzervatívna. Nemyslím si, že to pritiahne divákov. Tí predsa prídu na hudbu. A keď jej porozumejú, tak je to dosť. Ak mi hoci jeden poslucháč porozumie, čo som chcela hudbou povedať, som potom šťastná. To je všetko, čo môžem chcieť.
Čo vás najbližšie čaká?
- Idem späť do Štátov. Do New York Philharmony, kde mám naplánované koncerty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
