mladých i starších divákov. Vykresľuje malomeštiacke Rusko 19. storočia s jeho úsmevnou snahou o pofrancúžšťovanie sa. Autor sa smeje umelosti šľachty, ktorá je naoko uhladená a vznešená. A pritom sú jej predstavitelia v skutočnosti neokrôchaní, bez spôsobov, plytkí, ale hlavne totálne chudobní. Réžia Petra Mankoveckého je vtipným vypointovaním dôrazov, no nevymyká sa z Gogoľovho klasického rámca.

Miernym nedostatkom tohto diela je snáď len herecké obsadenie. To pravda vychádza z možností košického hereckého ansámblu. No pôsobí trochu úsmevne, keď pytačov aj nevestu stvárňujú päťdesiatnici. Ich herecké výkony sú dobré, i keď niektorí pôsobia dosť unaveným dojmom. Neprehliadnuteľný je dobrý výkon Ivana Krúpu (Kočkarev), Jozefa Úradníka (Ževakin) či Beáty Drotárovej (Agafia Tichonovna). Na druhej strane Judita Vicianová (Arina Pantelejmovna) alebo Eugenij Libezňuk (Praženica) sú nepresvedčiví, a trochu amatérski. Zaujímavým spestrením je malá, ale zato komická úloha sluhu Stepana, ktorú bravúrne stvárnil Marián Kleis st.

I keď je predstavenie mierne poznačené provinčnosťou, divák bude v konečnom dôsledku spokojný. V takmer dva a pol hodinách poskytnú herci návštevníkom príjemný únik z bežnej reality. Vo veselých zápletkách a vtipných dialógoch je mnoho príležitostí na pobavenie.

Autor: Laco ONTKO

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári