škandalizovania zo strany politikov aj médií. Ostrej kritike čelil najmä predseda Najvyššieho súdu (NS) SR JUDr. Štefan Harabin. Po jeho opätovnom zvolení na uvedený post v decembri lanského roka podal Harabinov protikandidát Sergej Kohút proti postupu Súdnej rady vo voľbách sťažnosť na Ústavný súd SR. Ten mu vyhovel a vyhlásil voľbu za neplatnú. Už zajtra budú členovia Súdnej rady voliť nového predsedu NS. Kandidáti na toto kreslo sú už známi. Ide o Milana Karabína, ktorý bol v roku 1996 predsedom NS, Štefana Harabina a podpredsedu NS Juraja Majchráka, ktorý v súčasnosti riadi NS ako predseda. O voľbách, ale aj o iných dôležitých problémoch, s ktorými zápasí Súdna rada, sme sa porozprávali s jej členom JUDr. Jurajom Sopoligom, podpredsedom Krajského súdu v Košiciach:

"Verím, že členovia Súdnej rady budú starostlivo zvažovať, ktorého z troch kandidátov zvolia za predsedu NS. A to aj s prihliadnutím na to, kto koho navrhuje, aké má ten človek predstavy, či program. Predovšetkým predpokladám, že členovia Súdnej rady využijú možnosť klásť jednotlivým kandidátom otázky. Len tak sa budeme môcť dozvedieť o tom, aké sú ich priority v nadväznosti na to, čo by mal predseda súdu reprezentovať, čo zabezpečiť…"

Na čo vy osobne budete klásť dôraz?

"Ja budem klásť dôraz na to, akými konkrétnymi krokmi budú chcieť jednotliví kandidáti zabezpečiť nezávislosť súdnictva."

Aké kompetencie má Súdna rada a aké úlohy zabezpečuje?

"Je to nový súdny ústavný orgán, ktorý je rovnocenný predstaviteľom výkonnej a zákonodarnej moci, vláde a parlamentu. Súdna rada má zabezpečiť priebeh činnosti súdnej moci nezávisle od zákonodarnej a výkonnej moci. Keďže funguje len od augusta lanského roka, pri jej predstavení si pomôžem správou, ktorá bola podaná v rámci monitorovania prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie a týka sa stavu súdnictva za rok 2002. Autori zo zahraničia v nej konštatujú, že prijatie zákona o Súdnej rade je veľkým krokom vpred. Súčasne však zdôrazňujú, že rozhodujúce pre zabezpečenie jej činnosti je to, či bude disponovať dostatočnými finančnými zdrojmi a či bude mať kompetentný personál. Len tak môže SR splniť svoj účel, to znamená, zabezpečiť poriadok v súdnej moci a jej nezávislosť."

Sú uvedené podmienky splnené? Môže sa Súdna rada plne venovať vykonávaniu úloh, za ktoré je zodpovedná?

"Nie, nemôže. Boríme sa s problémami, ktoré sú pre členov SR priam nepochopiteľné. Za pokrok považujeme napríklad už to, že bola podpísaná dohoda o zapožičaní priestorov potrebných pre činnosť SR, ktoré sa nachádzajú v budove Najvyššieho súdu. Mať písací stôl, stoličku, či počítač však nestačí. Chýba nám odborný aparát. Pracovníci, ktorí sa vedia kvalifikovane vyjadriť k rozpočtu, personálnym, koncepčným aj legislatívnym otázkam. Zatiaľ tieto činnosti vykonávajú členovia Súdnej rady, avšak ako laici, nie odborníci v uvedených oblastiach a to v mimopracovnom čase. Mám pocit, že zo strany výkonnej a zákonodarnej moci nie je záujem naozaj sfunkčniť Súdnu radu. Veď si len predstavte, že by napríklad vláda nemala Úrad vlády SR, prezident Kanceláriu prezidenta SR, alebo že by sa bez nej obišiel parlament. My ju nemáme, i keď jej vznik vyplýva priamo zo zákona."

Urobili ste nejaké kroky, aby došlo k náprave, t. j. k vzniku a normálnemu fungovaniu kancelárie Súdnej rady?

"Nesedíme so založenými rukami. Listom sme sa obrátili na premiéra aj predsedu parlamentu, ale nedostali sme od nich žiadnu odpoveď. Problém spočíva v tom, že pokiaľ nebude kancelária Súdnej rady zabezpečená personálne aj technicky, ťažko budeme môcť realizovať úlohy v rámci zachovania nezávislosti súdnictva a fungovania justície. Rozhodne nie tak, ako to požadujú občania, resp. na čo majú ústavné právo. To znamená, aby súdy rozhodovali včas a kvalitne. Zatiaľ nás v tom blokuje vláda a parlament. Podotýkam, že k sfunkčneniu Kancelárie Súdnej rady až tak veľa netreba. Stačí trocha financií a upravenie postavenia vedúceho kancelárie v štátnej službe príslušným právnym predpisom. Ten potom môže prijímať ďalších pracovníkov kancelárie do služobného, prípadne pracovného pomeru. Oni všetci budú pomáhať členom Súdnej rady pri plnení ich úloh."

Legislatívny odbor ministerstva spravodlivosti pripravil v súvislosti s nálezom Ústavného súdu o neplatnosti voľby predsedu Najvyššieho súdu návrh novely zákona o Súdnej rade. Ako sa vám pozdáva, zaoberali ste sa ním vôbec?

"Samozrejme, že áno, no na základe rokovania a rozboru tohto materiálu sme museli konštatovať, že je pre Súdnu radu neprijateľný."

Môžete vysvetliť prečo?

"Podľa názoru členov Súdnej rady, vrátane tých, čo nie sú sudcami, uvedený návrh zasahuje do kompetencií Súdnej rady ako ústavného orgánu. Navrhuje totiž také riešenie personálneho obsadzovania disciplinárnych senátov, podľa ktorého by bola Súdna rada povinná akceptovať tie osoby, čo navrhne Národná rada a minister spravodlivosti. Podľa výkladu znalcov na ústavné právo je však neprípustné, aby orgán, ktorý má kompetenciu voliť a odvolávať členov senátov, ktorá je mu daná ústavou, bol obmedzovaný akýmkoľvek iným orgánom. A to jednak vo vzťahu k výberu osôb, z ktorých majú byť zložené senáty, ako aj v tom, akým spôsobom sa voľba uskutoční. My to považujeme za zásah výkonnej a zákonodarnej moci do fungovania de jure i de facto ústavného orgánu, ktorý reprezentuje súdnu moc."

Máte pripravené vlastné riešenie, ak je uvedený návrh ministerstva spravodlivosti pre Súdnu radu neprijateľný?

"V apríli tohto roku prijala Súdna rada uznesenie, v ktorom sa hovorí, že podporujeme návrh novely zákona o Súdnej rade, ktorý vypracoval poslanec Drgonec. Ten totiž koncepčne rieši aj to, čo chýba v návrhu ministerstva spravodlivosti. Podľa ústavy má niektoré otázky podrobne upraviť Zákon o Súdnej rade. Z nálezu Ústavného súdu však vyplynulo, že aj ten má ešte medzery, ktoré treba vyplniť. Tieto okolnosti sú podchytené v návrhu poslanca Drgonca. Okrem nich upravuje aj ďalšie otázky, ako je postavenie SR, tvorenie senátov, voľba predsedov a podobne. Tento návrh komplexne rieši a upravuje všetko to, čo predpokladá ústava. A čo je najdôležitejšie, zabezpečuje rovnosť Súdnej rady s inými orgánmi."

Všetko sa teda točí okolo kompetencií, resp., že ministerstvo spravodlivosti si uzurpuje právomoci, ktoré mu nepatria?

"Môžem to vysvetliť aj inak. Okrem argumentov, ktoré som uviedol, návrh, ktorý predložil minister spravodlivosti, je pre členov Súdnej rady nepochopiteľný aj z iného dôvodu. V správe z monitorovania prístupového procesu Slovenskej republiky do EÚ za uplynulý rok z hľadiska justície sa napríklad konštatuje, že právomoci, ktoré si ponechalo ministerstvo spravodlivosti, ohrozujú nezávislosť súdnictva. A keďže v návrhu ministerstva spravodlivosti sa tieto právomoci ešte viac posilňujú, dovolím si tvrdiť, že potom by už nešlo len o riziko, ale o reálne ohrozenie nezávislosti súdnictva."

Existuje aj iná hrozba, ktorá súvisí s výhradami členov Súdnej rady proti tomu, aby sa disciplinárne senáty skladali z ľudí, ktorých určí vláda a parlament?

"Áno, existuje, pretože by mohlo dôjsť k spolitizovaniu justície aj napriek tomu, že sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany. Ak sudcov ako členov disciplinárnych senátov, u ktorých sa vyžaduje určitá prax, odborná aj morálna úroveň a prirodzená autorita v sudcovskom zbore, by mali určovať poslanci, čiže politici, alebo minister, natíska sa otázka, či to nie je preto, aby mohli presadzovať stranícky výklad disciplinárneho postihu sudcov. Hrozí tu teda postih výkonnej a zákonodarnej moci na úkor súdnej, a v konečnom dôsledku spolitizovanie justície."

Možno povedať, že návrh ministerstva spravodlivosti sleduje tento zámer?

"Zdá sa, že návrh, o ktorom hovoríme, má zabezpečiť taký výklad disciplinárnych priestupkov, alebo previnení sudcov cez dosadených členov disciplinárnych senátov, ktorý by vyhovoval politikom. Potom sa však pýtam, či má nezávislý sudca rozhodovať podľa zákonov, ktoré platia, alebo sa vystavovať riziku, že ak bude mať iný názor, ako presadzujú politici, bude prostredníctvom nimi navrhnutých členov disciplinárnych senátov potrestaný. V tom prípade by už samozrejme nešlo o nezávislých sudcov a právny štát, iba o štát, a to už raz bolo…"

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári