úhrnný trest, ktorý v októbri lanského roka uložil Okresný súd Košice okolie 35-ročnému Milanovi M. Súd ho uznal vinným z trestných činov ublíženia na zdraví so spôsobením ťažkej ujmy, ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a neposkytnutia pomoci.
Milan sa ich dopustil tým, že 17. augusta lanského roka spôsobil z nedbanlivosti dopravnú nehodu, pri ktorej zrazil dvoch v protismere idúcich chodcov. Došlo k nej v auguste lanského roka v Okrese Košice - okolie medzi obcami Haniska Čaňa. S verdiktom súdu nebol spokojný prokurátor, podal odvolanie s návrhom na uloženie nepodmienečného trestu. To bol dôvod, prečo v piatok obžalovaný predstúpil pred senát Krajského súdu v Košiciach, kde uviedol:
"Ľutujem, veľmi ľutujem to, čo som spôsobil. Nie som alkoholik, v ten deň som však navštívil kolegu, s ktorým sme si vypili. Je mi ľúto, že som jazdil pod vplyvom alkoholu a zranil dvoch chodcov. Neviem vysvetliť, prečo som im neposkytol pomoc... Hneď po nehode som ich však navštívil a neskôr som ich vyzval, aby predložili doklady o škode, ktorú som im spôsobil. Chcem ju nahradiť v celom rozsahu," sypal si popol na hlavu obžalovaný.
V ten večer okolo 22.00 hod. riadil Milan svoju Škodu Felicia s najmenej 1,72 promile alkoholu v krvi. V dôsledku opitosti nezaregistroval po okraji vozovky idúcich chodcov Štefana a Martu I. a zozadu do nich narazil. Štefanovi I. spôsobil otras mozgu, štvornásobnú zlomeninu pravej nohy, pomliaždeniny a odreniny chrbta, krku a tváre, kvôli ktorým bol práceneschopný tri mesiace. Jeho sestra Marta utrpela okrem otrasu mozgu, odreniny na tvári a lakti pomliaždeniny ľavého lakťa a tváre, ktoré si vyžiadali takisto vyše trojmesačnú "péenku". Obžaloba kladie Milanovi za vinu aj to, že po dopravnej nehode neposkytol zraneným súrodencom pomoc a z miesta nehody ušiel.
"Išla som po pravej strane cesty s bratom, ktorý tlačil bicykel. Nemal na ňom vpredu svetlo, ani zadné odrazové sklíčka. Ani auto, ktoré nás potom nabralo zozadu, nemalo zapálené svetlá..." vypovedala Marta I. a jej brat Štefan tvrdil to isté, no keďže stratil na chvíľu vedomie, na okolnosti zrážky sa nevedel rozpamätať.
Svedkom nehody bol i vodič Imrich T., ktorý na pojednávaní uviedol: "Obžalovaný ma pred obcou Haniska svojím vozidlom predbehol. Neskôr prešiel do pravého jazdného pruhu a vtedy som si všimol, že do niečoho narazil. Vzápätí zastavil asi na 10-15 sekúnd a ja som si za ten čas zapísal evidenčnú značku jeho vozidla, ktoré malo počas jazdy zapnuté tlmené svetlá."
Znalec z odboru dopravy v posudku konštatoval, že obžalovaný jazdil rýchlosťou 50 - 60 km/hod. Nehode mohol zabrániť v prípade, ak by s vozidlom zastavil na úrovni chodcov, alebo mal možnosť prejsť do ľavého jazdného pruhu, resp. stredom vozovky. Svoj podiel viny na nehode mali však aj chodci. Išli po nesprávnej strane, nemali osvetlený bicykel a ani žiadne príručné svetlo. Navyše, ako uviedol znalec, museli počuť zvuk motora a v prípade, že by sa obzreli, videli by obrysy svetiel auta... Podľa znalcov zo súdneho lekárstva a psychiatrie obžalovaný musel zaregistrovať, že narazil do chodcov, pretože pri strednom stupni opitosti, v ktorom sa nachádzal, nedochádza k strate pamäti.
Milan M. viedol až do osudného dňa bezúhonný život. Jeho zamestnávateľ ho hodnotí ako svedomitého pracovníka, ktorý dobre vychádza s kolegami. Aj z jeho správania sa na súde bolo vidno, že si uvedomuje vážnosť následkov svojho neuváženého správania. Odvolací senát Krajského súdu v Košiciach kvitoval najmä jeho všemožnú snahu aspoň finančne nahradiť škodu, ktorú spôsobil. Dospel k záveru, že na Milanovu prevýchovu postačí podmienečný trest. Odvolanie prokurátora, ktorý žiadal uloženie nepodmienečného trestu, zamietol. Navyše, ako zdôraznil predseda senátu, z toho, že by šiel obžalovaný do väzenia, by nemali žiadny osoh ani poškodení. Prišiel by totiž o prácu a nemal by im z čoho splácať škodu, tak ako sa k tomu pred súdom zaviazal. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
