zablokovali poslanci KDH, Smeru, HZDS a KSS, musela vláda prehodnotiť svoje pôvodné rozhodnutie o tom, že mzdy im zvýši až k 1. septembru 2003. A tak sa vysokoškolským učiteľom priemerne zvýšili platy o 8 000 Sk, pričom štátny rozpočet to iba v tomto roku "odľahčí" o 1,2 miliardy Sk... O tom, či sa vrátia tieto platy po opätovnom prerokovaní a možnom schválení novely v parlamente na pôvodnú úroveň, sme sa spýtali štátneho tajomníka ministerstva školstva Františka Tótha (ANO).
"Myslím, že súčasný stav zostane zachovaný. Cesta späť už nie je, no cena za to však bude príliš vysoká. Neplánované zvýšenie platov spôsobilo, že na tento rok nemáme takmer žiadne peniaze na rozvoj vysokých škôl, všetky tieto peniaze totiž zhltlo práve navýšenie miezd vysokoškolským pedagógom. Do konca roka sa na to peniaze nájdu, avšak tým pádom sa VŠ nedočkajú žiadnych rozvojových programov. Hoci ešte nie je pripravený návrh rozpočtu na rok 2004, nevylučujem, že presne taká istá situácia sa zopakuje aj o rok..."
František Tóth (na snímke) by však nebol rád, keby jeho slová vyzneli v tom zmysle, že sa ministerstvu nepáči, v akej výške sa vysokoškolským pedagógom zvýšili platy. "Všetci sme za to, aby mali vyššie mzdy. Lenže malo sa tak spraviť úplne iným spôsobom. Terajší stav je taký, že sa každému paušálne zvýšili o niekoľkotisíc korún. Lenže chýba tu akýkoľvek motivačný prvok!"
Podľa štátneho tajomníka je momentálne v podstate jedno, kto z pedagógov sa ako snaží, na plate sa to nejak neprejaví. Medzi priemerným a výborným učiteľom totiž nie je žiadna diferenciácia. "Najvyššie platy by mali mať tí vyučujúci, o ktorých je záujem a snažia sa na sebe pracovať. Žiaľ, sú aj takí, ktorí sa iba vezú, no rozdiel na platoch oboch týchto skupín nie je nejaký badateľný. Škoda, že KDH zablokovalo prijatie tohto návrhu zákona. Keby mali predtým voči nemu nejaké výhrady, pochopím to, no nič také nám neoznámili ani v parlamente, ani na koaličnej rade..."
V súčasnosti sa mnoho hovorí o čiastočnom spoplatnení vysokoškolského štúdia. Podľa F. Tótha však bude mimoriadne ťažké presvedčiť verejnosť, že je to správny krok. "Odmietajú to totiž nielen študenti, ale aj pedagogická obec a majú na to plejádu rôznych svojich argumentov. Každý si musí uvedomiť, že investícia do vzdelania sa mu raz vráti. Našim cieľom je, aby sa týmito čiastočnými platbami zvýšila kvalita poskytovaných služieb v oblasti vzdelávania. Tým pádom sa zvýši množstvo finančných prostriedkov, ktoré príde na školy a tie zas na druhej strane budú môcť prijať aj viac študentov. Zaujímavé, že ak vysvetľujeme na školách tento princíp, tak sa to stretáva s pochopením. No ak hovoríme, že za VŠ by sa malo platiť, už sa vznáša vlna kritiky," nechápe ich postoj F. Tóth.
Školné by podľa štátneho tajomníka nemalo v nejakej veľkej miere zaťažiť rodinné rozpočty. Ak to však na nich bude príliš, chcela by to vláda vyvážiť poskytnutím štipendií, vytvorením sociálneho fondu a pôžičkami zo strany komerčných bánk. Zároveň ale upozorňuje, žeby prílišné úľavy mohli priniesť opačný výsledok. "Teoreticky by mohli byť také vysoké, že za určitej konštelácie my vyplatíme viac na štipendiách a zo sociálneho fondu, než vyberieme za školné... Budeme tak mať veľmi málo peňazí za veľmi veľa problémov. K tomu máme výhrady a preto to musíme ešte prerokovať a zohľadniť pri príprave zákona," dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
