tých, ktorí žiadajú odškodnenie od štátu - sú to väčšinou poškodení a ich rodinní príslušníci. Na druhej strane stoja ľudia, ktorí svoje úspory nechali v bankách a nevidia dôvod, prečo by sa zo štátnych, teda spoločných peňazí nás všetkých, mali vyplácať vklady ľudí zlákaných vidinou vysokých bezprácnych ziskov. O tejto kontroverznej téme sme sa porozprávali s JUDr. Jozefom Kravecom, CSc., ktorý pôsobí na Právnickej fakulte UPJŠ a zároveň od augusta minulého roku je aj predsedom Komory komerčných právnikov SR. Toto profesijné združenie, ktoré vzniklo v roku 1991, ako jediné na Slovensku zastrešuje zhruba 1500 komerčných právnikov.

Vláda odmieta možnosť odškodnenia klientov nebankoviek štátom...

"Vláda sa od toho razantne dištancuje, hoci má na situácii svoj veľký diel viny."

Čo mala vláda urobiť, aby nedošlo k poškodeniu veriteľov týchto inštitúcií?

"Hlavná miera zodpovednosti spočíva na orgánoch generálnej prokuratúry. Už pri vzniku týchto subjektov boli avíza o tom, že činnosť týchto firiem je podobná ako pri bankách, hoci v predmete svojej činnosti takéto aktivity uvedené nemali. Súperili s bankami pri úročení vkladov. Keďže banky úroky postupne znižovali, oni úrokové sadzby zvyšovali a fingovali vzťah s klientami zmluvami o pôžičke a o tichom spoločenstve. Tieto zmluvy boli len predstierané, v skutočnosti išlo o také vklady, aké sú bežné u bánk."

Čo konkrétne mala teda vláda alebo generálna prokuratúra urobiť?

"Prokuratúra mala v rámci všeobecného dozoru pozastaviť túto činnosť. Vláda cez ministerstvo financií a prostredníctvom daňových priznaní mala možnosť zistiť, že firmy vyvíjali inú činnosť, než akú deklarovali. Konali v rozpore s predmetom činnosti, ktorý mali zapísaný v obchodnom registri."

Keby bol štát zamedzil podnikaniu týchto firiem, nemohlo by sa to klasifikovať ako bránenie podnikaniu, na čo má právo každý?

"Nie. Už samotné megalomanské reklamné kampane vysielané aj v najsledovanejších časoch a dokonca v štátnych médiách mali povahu klamlivej reklamy. Sľubovali zisky, ktoré z ekonomického hľadiska nebolo možné dosiahnuť. Reči, že vklady sú ako diamanty, že sa s nimi nič nemôže stať, to boli číre klamstvá v rozpore so zákonom."

Akú máte predstavu o odškodnení klientov nebánk, aby na to nedoplatili ostatní? V prípade odškodnenia štátom by to predsa išlo zo spoločného vrecka...

"Máme zákon, ktorý postihuje nezákonný postup aj štátnych orgánov. Keďže tieto nekonali, nesú zodpovednosť a sú žalovateľné za nesprávny úradný postup. Je možné prijať zákonné normy, ktoré by, podobne ako v Českej republike, zaviedli systém odškodnenia týchto veriteľov, keďže na situácii mali svoj diel viny aj štátne orgány. Štát predsa profitoval na výbere daní od nebankových subjektov, odhadovaný výber predstavuje asi 5 až 6 miliárd. Dá sa zistiť aj to, do akej miery na nebankách profitovali jednotlivé politické strany. Inak, tu niekde možno hľadať aj nedostatok politickej vôle pre právne riešenie tohto problému."

Čiže pre veriteľov by sa zo štátneho rozpočtu vyčlenilo iba toľko, koľko štát získal od nebánk na daniach?

"To by tvorilo základ. Vinu však nesú aj niektoré súkromné osoby. Štát musí mať záujem na dôkladnom vyšetrení týchto káuz. Tie peniaze niekde sú a som presvedčený, že prevažná väčšina z nich ostala v tomto štáte."

Bavíme sa o zodpovednosti štátu. Ak prehrám v kasíne, ktorého činnosť je takisto legálna, nedostanem sa do analogickej situácie ako veriteľ nebanky, ktorý žiada od štátu náhradu škody?

"Kasína sú štátom regulované i kontrolované a ich činnosť je legálna. Tam už je to iba riziko občana, ktorý ide hrať."

V prípade nebánk to nebolo tak isto riziko, keďže platí - miera zisku sa rovná miere risku?

"Určité riziko tu bolo. Ale zoberme si skrachované banky, ich klientov štát odškodnil."

Lenže klienti bánk vedeli, že ich vklady štát chráni. Všetci klienti nebánk si mohli zistiť, ako a či sú ich peniaze chránené...

"To je pravda. Ale rozdiel je v tom, že štát nezasiahol pri nebankách, hoci sa vedelo, ako to dopadne. Klient bol v tom, že podnikajú v súlade so zákonom a teda že im môže svoje peniaze zveriť. Aj keď už vtedy bolo jasné, že ponúkané úroky boli nereálne. Štát mal zasiahnuť tak ako v Českej republike. Keď tam naše firmy prešli, do pol roka museli svoju činnosť skončiť."

Stále hovoríme o veriteľoch, ktorým v nebankách "visia" vklady. Je však aj druhá veľká skupina klientov, ktorí včas svoje peniaze vybrali a mnohonásobne zarobili. Hovoríte, že nebanky fungovali protizákonne. Dá sa teda povedať, že títo klienti sa neprimerane obohatili v dôsledku protizákonného podnikania?

"Áno, klientov nebankových subjektov treba rozdeliť na dve skupiny. Tých, ktorí tam vložili milióny, mali obrovské zisky a vybrali peniaze tesne pred vyhlásením konkurzu a tých, ktorí svoje peniaze nestihli vybrať. Tu je zrejmé aj podozrenie zo spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa. Prečo sa ich mená nezverejnenia? Ale treba dodať, že takýchto klientov je menšina. Pri odškodnení treba brať do úvahy aj to, kto koľko získal."

Existuje právna cesta, ako vymôcť tieto vysoké zisky?

"Treba urobiť ekonomické, účtovné a právne analýzy. Verím, že potom sa východisko nájde aj za súčasného právneho stavu."

Mnohí klienti domáhajúci sa odškodnenia mali uzavreté zmluvy o tichom spoločenstve. Podľa zákona sa tichý spoločník podieľa na zisku firmy len v prípade kladného hospodárskeho výsledku. Oni však často formou úrokov peniaze dostávali, hoci oficiálne firma zisková nebola... Dá sa s tým niečo urobiť?

"Dá. Je tu zodpovednosť tejto spoločnosti za to, že sa tu konalo v rozpore so zákonmi. Táto zodpovednosť sa vzťahuje aj na jej štatutárne orgány, teda aj na konkrétne fyzické osoby."

Ak by došlo k odškodneniu klientov, nevznikol by tým nebezpečný precedens? Ďalej by mohli vznikať firmy vyberajúce peniaze od ľudí, ktoré by nalákali možno ešte viac klientov. Tí by predsa vedeli, že keby sa aj niečo stalo, nič sa nedeje, štát sa postará, aby peniaze dostali späť...

"Jednoducho treba zakázať a tvrdo sankcionovať takúto činnosť. Nebankové subjekty vznikajú totiž aj teraz na tej istej pyramídovej báze a štát to naďalej toleruje."

Ako sa dá zakázať takáto činnosť? Zmluvy o tichom spoločenstve či o pôžičke sú predsa bežným a legálnym ekonomickým nástrojom.

"V prvom rade si treba takéto aktivity všímať už pri zápise firmy do obchodného registra. Na vyvíjanie bankových činností sú potrebné osobitné povolenia. Podľa mňa pri zrode nebánk mnohí ústavní činitelia vedeli, o čo ide a mnohým to aj vyhovovalo, keďže sa to rozvinulo až do takej širokej formy. Je tu slabá kontrola zo strany prokuratúry, finančnej polície či daňových úradov. Práve pri daňových priznaniach je možné ľahko identifikovať takéto účtovné operácie."

Ako mohli štátne orgány zasiahnuť do činnosti týchto firiem, aby sa vyhli obvineniu zo spustenia runningu?

"Štátne orgány museli od začiatku vedieť, o čo ide a mali zasiahnuť už krátko po vzniku týchto spoločností."

Tvrdíte, že legislatíva ešte ani dnes nie je dostatočne dotiahnutá. Iniciovala komora, ktorej ste predsedom, nejaké legislatívne zmeny v tejto oblasti?

"Nemáme kompetencie iniciovať návrhy zákonov, vyjadrovali sme sa len medzirezortnom pripomienkovaní napríklad pri daňových zákonoch. Ústredné orgány štátnej správy však v pripomienkovom konaní veľmi na naše návrhy nereflektovali. Vychádzalo sa z programového vyhlásenia vlády, väčšina daňových zákonov sa prijímala v skrátenom legislatívnom konaní, teda v lehotách, ktoré nedovoľovali dôkladnejšiu analýzu a akceptovanie pripomienok zdola."

Kam by ste odporučili ľuďom investovať?

"Banky nie sú zaujímavé z hľadiska ich úrokových sadzieb na rozdiel od vyspelých krajín, kde sa banky svojimi úrokmi pretekajú v boji o priazeň klienta. Investície do hnuteľností a nehnuteľností sú neisté, lebo nik nevie odhadnúť ich ceny o dva roky. Doma mi môže peniaze niekto ukradnúť, a ak aj nie, tak časom strácajú na hodnote. Štát tu vytvoril neekonomické prostredie, v ktorom veselo kvitne tieňová ekonomika sprevádzaná aj týmito nebankami podobne ako tomu bolo v Albánsku. Človek je nútený touto situáciou riskovať. My sa sústreďujeme na mafiánskych bossov, ktorých už poznajú ako Jánošíka aj malé deti a tu sú tragédie desiatok tisíc ľudí, skrachovaných firiem a dokonca už aj samovrážd. Mali by tu byť vytvorené špeciálne vyšetrovacie orgány, ktoré by postupne a rýchlo odhaľovali nezákonnosť takýchto činností a konečne v krátkom čase by tieto kauzy dôkladne vyšetrili a predložili danú vec súdu na rozhodnutie. Uvalenie väzby na niektorých predstaviteľov týchto nebánk je iba dôkazom slabej aktivity, či neschopnosti štátu vysporiadať sa s týmto obzvlášť nebezpečným tzv. podnikaním týchto subjektov."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári