podkolienkach a vyleštených lodičkách skočila rovno do jamy? Vytiahla nohu čiernu od blata až pod koleno a spontánne z nej vyhŕklo štavnaté - Do p... Ešte spontánnejšie na celé ústa vykríkol Jaro - Aj Betka Halušková pozdravuje prvý máj!"
***
Každý z tých ...dsaťročných má určite svoje skúsenosti a spomienky na prvé máje. Ján Pisančin, alias Ander z Košíc, na ne spomína rád, aj keď prvomájové sprievody a najmä účasť na nich bola organizovaná. To pravé orechové totiž nasledovalo práve po tom, čo skončilo slávnostné defilé.
"Každý by sa bol tým sprievodom najradšej vyhol, ani ja som nebol iný," spomína. "Keďže sa to nedalo, aspoň sme sa vyhýbali tomu, aby sme museli niesť nejaké obrazy politikov alebo transparenty. Tie bolo totiž treba odniesť späť do školy školníkovi, a to sa nikomu nechcelo. Cieľom každého z nás bolo okamžite po rozpustení sprievodu utekať k rieke a tam sa vyblázniť. Rovnako tak bolo potrebné vyhýbať sa rovnošate, pretože to sa potom človek musel utekať prezliecť, čím strácal drahocenný čas."
Ján Pisančin sa však občas nevyhol prezliekaniu po sprievode, pretože ako športovec musel párkrát defilovať v drese.
"Čo sa nám mladým páčilo, to boli alegorické vozy výrobných podnikov. No a najviac sa nám páčili najmä tie poľnohospodárske. Hádzali nám z nich cukríky, žemle, nalievalo sa vínko..."
Podstatné však boli potom prvomájové popoludnia plné zábavy a večerné tancovačky. Ako spomína Ander, špacírovalo sa po korze hore - dole a veru každý si našiel nejaký ten obraz, čo lahodil oku.
"Viete, za našich mladých čias zamilované filmy neboli, porno - to sme ani nevedeli, čo to je. Ako môj dedo hovorieval, jediná erotika bola, keď žena v sukni vyliezla hore rebríkom."
Zaľúbené páriky špacírujúce po korze priťahovali aj zrak pánov posedávajúcich po lavičkách. "Jeden, ako pozeral, tak pozeral, až si napokon povzdychol - každý niekoho má, len ja som ženatý...," dodal Ander.
Muzikálová a operetná diva Gizela Veclová oslávi 1. mája jubileum 80 rokov. Práve kvôli dátumu narodenia jej kolega Julo Satinský kedysi vymyslel v jednej zo svojich prvých knižočiek prezývku "Májová Gizka".
"Za socializmu sme mali stále povinné sprievody. A Julo Satinský mi priniesol obrovskú kyticu tulipánov, s takými dlhočiznými stopkami. 'Len si ju pekne drž,' prikazoval mi. Pamätám si, že mala strašne mokrý papier. A ja mu hovorím: 'Julo, čo s ňou preboha budem robiť o siedmej ráno?' Pochodovalo sa pred tribúnou, kde sedeli všetci papaláši, Litvajová, Lenárt... A môj vtedajší riaditeľ Novej Scény mi prikázal: 'Hoď im tú kyticu.' Mne sa veľmi nechcelo, ale Julo mi povedal: 'Len ju hoď, budeš mať pokoj.' Tak som prišla o tie krásne tulipány," spomína si Gizela Veclová.
Narodiť sa 1. mája znamenalo pre ňu zakaždým oslavovať narodeniny s veľkou pompou. Aspoň si to myslela. "Keď som bola malá, mama mi vždy urobila na narodeniny tortičku. Žili sme v peknom dome v Trnávke. Mama bola krajčírka v grófskych domoch a otec umelecký kovozlievač. Myslela som si vždy, keď som počula na svoje narodeniny vyhrávať hudbu, že je to na moju počesť. A nikto by mi to vtedy nevrátil," prezrádza Gizela Veclová.
Autor: kla, hra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
