ťažením. Keby nám bolo umožnené nahliadnuť do architektúry európskej integrácie, zistili by sme, že jedným z nosných pilierov Európskej únie je snaha zjednocovania. Politici sú presvedčení, že pravidlá a inštitúcie síce nemenia ľudskú povahu, ale menia to, ako sa ľudia správajú jeden k druhému, čo platí hlavne na štáty, ktoré nástojčivo klopú na dvere Európskej únie. Tej únie, ktorá sa v súčasnosti skladá z 15 krajín, tej únie, ktorá má vlastnú zástavu a hymnu založenú na poslednej časti Beethovenovej deviatej symfónie, Óde na radosť...
Spory okolo Tokajskej vinohradníckej oblasti, ale hlavne o práve označenia pôvodu tokajských vín stavajú eurokomisárov Franza Fischlera a Güntera Verhuegena do nezávideniahodnej a z každého hľadiska zaťažkávajúcej pozície. Otázka je formulovaná stručne a jasne. Dôjde k zjednoteniu rozdielnych názorov medzi Maďarskom a Slovenskom? Producenti tokajských vín na oboch stranách štátnej hranice sú znepokojení a vrcholne napätí.
Minister pôdohospodárstva Slovenska Zsolt Simon na svojom pracovnom stole má diplomatickú nótu Európskej únie, ktorú ešte pred odchodom na decembrový sumit v Kodani odoslali spomenutí eurokomisári. Ubezpečujú slovenského ministra, že všetky sporné otázky medzi Maďarskom a Slovenskom by sa bezpodmienečne mali vyriešiť "k spokojnosti oboch zainteresovaných štátov" najneskôr do konca apríla 2003....
Slovenských producentov tokajských vín napĺňa pocitom optimizmu vyjadrenia ministra Zsolta Simona, ktorý 27. marca 2003 verejne vyhlásil, že je len jedna apelácia tokajských vín: "tokajská, bez ohľadu na to, či sa nachádza na slovenskej alebo maďarskej strane štátnej hranice..."
Vetrilá času a histórie
Európa prirovnávaná k decentnej a uvážlivej dáme od roku 1945 prešla dlhú cestu. Československá diplomatická formácia mala možnosť vyriešiť všetky sporné otázky v súvislosti s exportom slovenského tokajského vína. Chabý záujem zo strany vlády však snaženie slovenských producentov postavil na vedľajšiu koľaj. Korunovačný klenot exportu - slovenské tokajské víno na základe "čudnej" dohody sa vyvážalo do Maďarska, kde sa plnilo do fliaš a ocajchované maďarskými etiketmi - Maďarské tokajské sladké víno, s niekoľkonásobne vyšším ziskom sa zhodnocovalo ako vynikajúci exportný artikel... Tento neserióznosťou zaváňajúci biznis trval až do roku 1989. V tom roku skončil vývoz slovenského tokajského vína do Maďarska s ročnou produkciou 1 000 hl.
Historické písma archívov vydávajú svoje svedectvá, ktoré bez akejkoľvek nadsádzky možno nazvať závažnými dokumentmi času a histórie tokajských vín.
Slovenské producenti (Vinárske závody, o. p. Bratislava) v roku 1967 písomnou formou požiadali Medzinárodný úrad pre ochranu duševného vlastníctva v Ženeve o platnú medzinárodnú registráciu označenia pôvodu tokajského vína. Registrácia sa uskutočnila 22. novembra 1967 (registračné číslo 45). Registráciu plne a bez výhrad uznali všetky členské štáty Lisabonskej dohody, okrem Maďarska, ktoré svoju ochrannú známku označenia pôvodu dalo zaregistrovať oveľa neskôr, až v roku 1970. Pod registračným číslom 527 bol zápis ochrany duševného vlastníctva v znení: Tokay, Tokaj, Tokayer...
Ďalším neuralgickým bodom medzinárodného sfáru je rozloženie tokajského územia.
Nechajme to na spotrebiteľa
Genéza sporu má zapustené hlboké korene, z ktorých postupom rokov vyrastal strom prinášajúci iba tŕpky - nepokoj na oboch stranách štátnej hranice. Maďarskí a slovenskí producenti tokajských vín, ako sa na dobrých susedov patrí, správajú k sebe korektne. Ktosi však z pozadia rozdúchava pahrebu sfáru. A tak problém sa po dlhé desaťročia riešil iba maďarskou optikou.
Málokde sa spomenul základný fakt a hlavne dôvod prečo vlastne slovenská strana musí bojovať za svoje vlastné medzinárodné uznanie slovenskej tokajskej oblasti. Problém "vyrašil" tichúčko a nenápadne počas uplynulého režimu v hlavnom meste Československa v Prahe. Vtedajšej komunistickej garnitúre pramálo záležalo na takom rodinnom striebre, ktoré je kdesi ďaleko na východe krajiny. Praha sa zriekla nároku na označenie Slovenská tokajská oblasť. Slovenské tokajské vína sa dostali do anonymity, v zahraničí sa predával ako maďarský. Firma Galafruit v súčasnosti musí investovať veľa prostriedkov a energie, aby slovenský tokaj - neprávom zaznávaná popoluška, dostala opäť nový kráľovský šat, v ktorom obsadí miesta na svetových trhoch.
Potom nastalo obdobie rozpadu Česko-Slovenska. Vznikali nové a ďalšie právne nejasnosti. Aktivita konkurencie narastala. Maďarské obchodné kruhy sa postarali o to, aby v dohode Maďarskej republiky o kontrole značiek vín so štátmi Európskej únie figurovalo tokajské víno iba z oblasti mesta Tokaj, teda z ich územia.
Dnes sa iba ťažko zisťuje, či tieto trestuhodné veci niekto zanedbal iba z nevedomosti alebo za všetkým bol zámer. Faktom zostáva, že v rámci bývalej Rady vzájomnej hospodárskej pomoci malo bývalé Československo v rokoch 1967-1991 uzatvorenú vrcholne nevýhodnú a pre slovenských producentov tokajských vín degradujúcu zmluvu o predaji slovenského tokajského vína iba výhradne do Maďarska.
A keď sme pri rozdelení tokajskej oblasti, nemôžeme nespomenúť slová známeho francúzskeho herca a producenta vín, Gerarda Depardieua, ktorý pri návšteve Tokaja vyslovil zaujímavú myšlienku: "Unikátny región, pôdno-klimatické podmienky, ojedinelý výrobný postup, tradícia a profesionalita nemôže rozdeliť žiadna fiktívna čiara zvaná štátna hranica..."
Medzi "úradne" správy z tejto časti štátnej hranice medzi Maďarskom a Slovenskom, nemôžeme nespomenúť expertov Trianonskej dohody. Títo páni úradne klasifikovali vodný tok riečky Roňva za "vhodný pre plavbu veľkých zaoceánskych lodí" hoci tento ledva tečúci vodný tok ani pred 83 rokmi nebol iný ako v súčasnosti, keď rozdeľuje dva krajiny a jeden Tokaj. Nové tvrdenie maďarskej strany, že tokajská oblasť nezasahuje na Slovensko je tiež scestné a priehľadné. Samotný Uhorský zákon o víne a vinohradníctve z roku 1908 dokumentuje opak.
Ing. Milan Kakaš, prvý technológ firmy Galafruit v Slovenskom Novom Meste je presvedčený, že tak maďarské, ako aj slovenské tokajské vína dosahujú rovnaké kvalitatívne ukazovatele: "Na zvlášť prestížnych medzinárodných konkurzoch vína priamo v Budapešti v rokoch 1958, 1960, 1962 a 1964 z 24 prihlásených tokajských vín zo Slovenska 6 získalo najvyššie ocenenie zlatú medailu, 13 striebornú a 5 bronzovú medailu. Slovenské tokajské vína teda "bodovali" na domácej pôde a predstihli v kvalite maďarské vína."
Tento známy slovenský tokajský technológ vie o svojej láske - tokajskom víne hovoriť aj zvlášť poeticky: "Tokajské výbery vín sú skutočne špičkové, luxusné, vysoko extraktívne vína určené pre náročného konzumenta. Slúžia na pozastavenie krásy míňajúcich sa chvíľ. Majú zvlášť výrazné potenčné účinky a veľmi priaznivo vplývajú na zdravotný stav..."
Známy európsky enológ prof. Fedor Malík kedysi vyslovil myšlienku: "Vinohrad je moja láska..." Skromný, ale nesmierne pracovitý slovenský ovocinár, generálny riaditeľ firmy Galafruit zas doložil: "Vinohrad je moja drina..." Nuž, ako to je vlastne? Podľa ľudovej múdrosti vinohrad nepotrebuje modlitbu, ale motyku...
Ing. Pavel Eftimov, CSc., generálny riaditeľ firmy Galafruit Malá Tŕňa (okres Trebišov): "Chcem iba doložiť, že naša firma nezabúda na dôležitosť inovačného programu. V súčasnosti sme úspešne uviedli na trh celý sortiment kvalitných vín. Žiada sa ešte pripomenúť, že slovenské tokajské vína od roku 1958 do roku 2002 na svetových výstavách konaných pod záštitou Medzinárodného ústavu vína v Paríži získali celkove 52 zlatých, 56 strieborných a 7 bronzových medailí. I to o čomsi svedčí. Kvalita slovenských tokajských vín je na pevných základoch. Dovolím si tvrdenie, že slovensko-maďarský spor sa vyrieši podľa vyjadrenia eurokomisárov do konca mesiaca apríl na bilaterálnej úrovni. Maďarsko i Slovensko čaká vstup do Európskej únie. Dovtedy musí byť problém vyriešený. Vína z oboch strán štátnej hranice patria k najluxusnejším na svete. To ostatné nechajme láskavo na samotného spotrebiteľa. Ten je najspoľahlivejším barometrom kvality..."
Veľkonočný dar - pokoj vínam tokajským...
"Konečné riešenie maďarsko-slovenského sporu musí padnúť do konca mesiaca apríl," prízvukuje eurokomisár Franz Fischler.
Predzvesť prelomu v doterajších negatívnych stanoviskách Maďarska k slovenskému označeniu Tokaj znamená aj vyjadrenie Matyasa Sipického, profesora na Debrecínskej univerzite. Svoje kongresové vystúpenie ukončil tým, že ukázal na mapu Európy. Malý červený fliačik, ktorý predstavovala Tokajská vinohradnícka oblasť ležiaca na hraničnom profile potôčika Roňvy: "Sú tu síce dve krajiny, ale iba jeden Tokaj..." znelo jeho stanovisko.
"Nech je teda Tokaj historickým dedičstvom tak Maďarska ako aj Slovenska," hovorí Ing. Eftimov, ktorý si vie predstaviť aj vzájomne výhodnú a pre tokajské vína užitočnú spoluprácu.
Charta Organizácie spojených národov v týchto maďarsko-slovenských súvislostiach medzinárodného sporu uvádza: "Nijaké ustanovenie tejto Charty nedáva Organizácii spojených národov právo zasahovať do vecí, ktoré sa týkajú vnútornej právomoci štátov..." Podľa toho označenie pôvodu tokajských vín, nech je akokoľvek sporné, by mali vyriešiť dotknuté strany ako internú záležitosť a nespoliehať sa na rozhodnutie Európskej únie... Ako však vieme, prax sa málokedy zhoduje s teóriou...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
