Korzár logo Korzár Košice
Štvrtok, 17. august, 2017 | Meniny má Milica

Yehuda Lahav: Ľudia v Izraeli nechcú ustúpiť terorizmu

Košice - Narodil sa v Košiciach v roku 1930, detstvo prežil v Prešove a dnes žije v Izraeli. Oboch rodičov stratil v Osvienčime. Žije vďaka otcovej

predtuche. Ten sa totiž stretol s prvým transportom židovských žien v roku 1942, poslali ho však domov. Iba na chvíľu. Stačil však syna vypraviť do Maďarska, kde sa mu podarilo prežiť. Po príchode cez Prahu a Bratislavu do povojnového Prešova Yehuda Lahav zistil, že ostal na svete sám. V roku 1949 odchádza do Izraela. Po normalizácii dvadsať rokov nemôže navštíviť rodné mesto. Dnes je novinár a v súčasnosti pracuje ako spravodajca pre viaceré slovenské médiá. Nedávno predstavil v Košiciach knihu spomienok s názvom Zjazvený život. Skladá v nej spomienky na rodičov, ale aj na začiatky štátu Izrael.

Nemá zmysel udržiavať dedičnú nenávisť, povedali ste pri rozhovore s čitateľmi. Bolo ťažké dospieť k tomuto názoru po všetkom, čo spôsobil holocaust vašej rodine?

- Vo mne žije, myslím, že ako u každého, kto prežil holocaust, akási živelná, vari dosť pochopiteľná fóbia súvisiaca so všetkým nemeckým. Sú to veci silno zakorenené, aj nenávisť. Vždy ma pokryl studený pot, keď som pri cestách Nemeckom videl nákladné vagóny. Symbolizujú v mojich očiach nacistické deportácie, ale iba v Nemecku ma zmrazí, keď ich vidím. Hoci mojich rodičov do nich naložili na Slovensku a odviezli ich do Poľska. Aj dnes po šesťdesiatich rokoch, keď bude hrať Nemecko futbal hoci s Thajskom, nielen ja, ale celý Izrael bude fandiť súperovi. Jasajúci nemecký dav na štadióne mi vždy pripomenie fanatickú masu skandujúcu: "Sieg heil". Nikdy zo mňa nebude germanofil. Nemôžem za to. Ale vo veci hosťovania nemeckých detí v Izraeli som sa dlho som spytoval sám seba: Je dobré, aby nemecké deti prišli do židovských rodín a izraelské videli, ako Žijú v Nemecku? Je to lepšie, keď nemecké deti idú do rodín preživších holokaust? Prekonal som vtedy ten zakorenený odpor a povedal som: Áno. Pozveme nemecké deti a naše pošleme tam. Nemá zmysel udržiavať dedičnú nenávisť. Podľa správania mojich detí súdim, že pochopili, čo som im povedal. Myslím si, že som ich vychoval dobre, lebo nemajú nijaké predsudky voči nijakej rase alebo národu, ale proti konkrétnym nositeľom takých ideí, ktoré by mohli viesť k opakovaniu udalostí, ktorých sme boli obeťami. Ale nie proti ich príbuzným a proti ich národu, nie proti ľuďom ich viery.

Na Slovensku niektorí národnostne orientovaní historici skresľujú fakty o holokauste. Ako ho treba pripomínať tejto mladej generácii, ktorá nereaguje na nejakú reč čísel?

- Jediným spôsobom - individualizovať. Lebo 6 miliónov zavraždených, to je číslo, ale skutočnosť, že dvanásťročné dieťa muselo opustiť rodičov, ukrývať sa a ostať samé vo svete, to sa týka každej generácie. Vedia si už predstaviť, že ľudí napchali do vagónov, vzali ich do Osvienčimu a potom ich dali do plynových komôr. To je síce hrôza, ale je to všeobecné. Keď majú obraz istého dievčaťa, alebo istého chlapca a spoznajú jeho osud, to je práve možnosť pre literatúru. Lebo to už nie je história, zovšeobecnenie, ale je to príbeh. Tak ako križiacke výpravy môžeme pochopiť iba cestou literatúry, potom aj ďalšie generácie, ku ktorým už nemôžu hovoriť ľudia, ktorí to prežili, môžu pochopiť holocaust iba cez literatúru.

Ako vaša kniha Zjazvený život ?

- To je iba môj vlastný príbeh.

Vaše spravodajstvo z Izraela často prináša svedectvo o atentátoch. Dôsledky palestínskej intifády sú katastrofálne, trpia ľudia na oboch stranách. Kde stojíte vy?

- Neuznávam ani jednu, ani druhú stranu. Tento problém nie je čierno-biely. V tomto konflikte stojí právo proti právu. Ja sa usilujem podať presvedčivú správu o tejto situácii. Občas narážam.

Nie je príjemné prinášať spravodajstvo o samovražedných výbuchoch v nákupných strediskách, alebo nočných kluboch, kde sa zabáva mládež.

- To, čo sledujete v televízii, je určitá sústredená skutočnosť, výsek. Ale nie je to každodenná rutina. Život ide normálne. A čudovali by ste sa, ako neuveriteľne rýchlo miznú stopy po atentátoch. Ľudia už majú skúsenosti. Spomínam si na dvojitý atentát v blízkosti starej telavivskej autobusovej stanice. Bola to jedna z najkrvavejších teroristických akcií: 23 mŕtvych a viac než 100 zranených. Dvaja atentátnici mali na mieste 10 15 kilogramov výbušnín a ich účinnosť zvyšovali klince a iné kovové predmety. Stopy po tomto masakre zmizli neuveriteľne rýchlo. Ktosi umyl kaluže krvi, remeselníci zasklili rozmlátené výklady a o niekoľko hodín na tom istom mieste vládol čulý ruch. Obchodníci otvorili svoje obchodíky. Ľudia jednoducho nechcú kapitulovať pred terorom.

A prečo páchajú atentáty na miestach, kde je veľa ľudí? Aby ich zabili čo najviac. Je im jedno, či sú to Číňania, Židia, alebo Portugalci.

Spomínali ste historku, že keď ste prechádzali česko-slovenskú hranicu, colníci sa čudovali slovami: Máte izraelský pas, maďarský voz a hovoríte po česky a po slovensky, tak čo ste vlastne zač?

- Nazdávam sa, že rozdelenie ľudstva podľa národností, rás, farby pleti, náboženských alebo iných vier je bezvýznamné. Naproti tomu, podľa mňa jestvuje základné rozdelenie ľudstva: na požehnaných zmyslom pre humor a na tých, ktorým zmysel pre humor chýba. Žijú v tmavom svete plnom závisti, hnevu urazenosti a pocitu menejcennosti. Zažili ste už vari nacionalistu, ktorý má zmysel pre humor? Pochmúrna vážnosť zastiera nedostatok sebavedomia, zatiaľ čo sebairónia je znakom sebavedomia, tých, ktorí sú schopní vidieť sa zboku aj zhora. Spozorovať smiešne v sebe aj vo svojom spoločenstve.

Neprehliadnite tiež

Malú obec zadĺžila exstarostka až po uši, čelí žalobám

Bývalá starostka Lukačoviec mala spreneveriť takmer 300 000 eur.

Pozrite si budúci kruhový objazd za prešovskou autobusovou stanicou

Termín začatia stavby zatiaľ nie je známy.

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Po kríze pokračujeme

Trauma Dankovi ale prospeje, viac bude počítať vlastné limity a „žetóny“, ktorými disponuje.

EKONOMIKA

Ak si kúpite kuracinu v Tescu, môže vás zastaviť esbéeskár

V niektorých predajniach dáva Tesco bezpečnostné prvky aj na mäso.

Najčítanejšie na Košice Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. Už aj seniori presadajú do SUV
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  7. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  8. Stavebný úrad neoprávnene predĺžil americkej ambasáde lehotu
  9. Grantová výzva na vykonávanie činností centier Europe Direct
  10. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 27 037
  2. Ako sme jazdili v socializme 3 351
  3. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 868
  4. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me 1 573
  5. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 564
  6. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 345
  7. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 1 286
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 266
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 187
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 102

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop