Absolventka strednej zdravotnej školy na Kukučínovej Mirka Luberdová sa totiž v bratislavskom Istropolise stala I. vicemiss 2003. Jedna z najvyšších finalistiek bola so svojimi 179 centimetrami neprehliadnuteľná nielen
svojou výškou, ale aj prirodzenou krásou. V súčasnosti sa venuje najmä modelingovej kariére v zahraničí, pričom verí, že aj tento úspech jej pomôže ešte výraznejšie presadiť sa.
Čo ťa ako prvé napadlo, keď ťa vyhlásili za prvú vicemiss?
- Aby som sa pekne prirodzene usmievala...
Neľutuješ, že si bola tak blízko k absolútnemu titulu najkrajšej Slovenky?
- No nemôžem povedať, že som nechcela zvíťaziť. Sklamaná však určite nie som. Veď som momentálne druhá najkrajšia Slovenka. Mamka mi už pred súťažou
hovorila, že aj keď nič nevyhrám, nič sa nedeje, lebo pre ňu som aj tak tá najkrajšia. Všetci príbuzní ma teraz vybozkávali, no momentálne si ešte stále úspech až tak neuvedomujem. To príde až neskôr.
Nateraz si tiež najkrajšou zdravotnou sestričkou na Slovensku...
- Za zdravotnú sestričku sa teraz príliš nepovažujem, keďže momentálne sa skôr venujem modelingu. Byť sestričkou je veľmi náročná práca a teraz by som si na ňu netrúfala. Moje bývalé spolužiačky, ktoré hneď po škole nastúpili do nemocníc alebo ambulancií, veľmi obdivujem. Vyskúšala som si to na praxi a musím každej sestričke na Slovensku zložiť poklonu za to, čo robí.
Keď si vtedy chodila na prax, nenavrhovali ti pacienti, aby si sa prihlásila na Miss?
- Veru, bolo ich dosť. Hovorili mi, jój ty si taká sympatická, si náš anjelik, choď to skúsiť na miss. Možno aj to bolo jedným z dôvodov, prečo som to napokon skúsila. Je to trochu komplikovanejšie. Keď som bola malá, bol to môj sen. Postupom času som si povedala, že načo by som tam išla, keď je s tým spojené tak veľa povinností. No a minulý rok ma presvedčili ľudia z môjho okolia, pridala sa aj starká, teta a vlastne všetci, že nech to skúsim. V podstate na casting som išla len preto, aby som im urobila radosť. Nakoniec som ten košickí kvôli foteniu vo Francúzsku ani nestihla, ledva som so zaspatými očami dorazila na ten bratislavský.
Moderátor Š. Skrúcaný spomínal pri predstavovaní, že si hrala bedminton za košickú Lokomotívu. To sa ti ako podarilo?
- S mamkou sme to na dovolenkách hrávali, veľmi ma to bavilo, tak som sa tam prihlásila. Chcela som to vyskúšať profesionálne. Možno, keby som sa skôr
prihlásila, tak by som aj dosiahla v tomto športe viac. No moji rovesníci boli o dosť lepší ako ja, tak som to po určitom čase nechala. Viete, ja nerada prehrávam... (smiech)
V izbe chováš poldruhametrového veľhada...
- Ten had až teraz narástol na 1,5 metra, keď som ho pred rokom dostala na narodeniny, mal len 25 cm. Milujem zvieratká, úplne najradšej by som bola,
keby sme doma mali ZOO. Lenže tým, že sa venujem modelingu a veľa cestujem, nemôžem si dovoliť časovo náročné zvieratko. Máme doma aj psíka, no toho veľmi zanedbávam. Veľhad je však niečo iné, jeho majiteľ s ním nemusí byť stále. Ale vždy, keď sa vrátim domov, snažím sa mu svoju prítomnosť vynahradiť. Pohrám sa s ním, vyčistím mu terárium, vymením mu aj kamene a donesiem strom a tak. Zistila som si, že sa dožíva 15-20 rokov a dorastá do dĺžky tri až štyri metre.
Ako sa dá hrať s takým veľhadom?
- Na mňa veľmi dobre reaguje. Hady vynikajúco vidia, nepočujú, ale majú perfektný čuch. Ak si ho vyberiem ja, on ku mne príde a omotá sa okolo mňa.
No keď to chce niekto iný, zmotá sa do klbka v teráriu. Ale my s hadom si veľmi dobre rozumieme. Dávame mu občas aj potkany, by ste sa čudovali, ako ich dokáže uloviť. Dokonca známi sa ku nám chodia naň pozerať, páči sa im aj to, keď sa zvlieka z kože, alebo aj keď loví tie potkany.
Momentálne si bez priateľa. Aký je podľa teba ideálny muž? Čo by mal mať, aby ťa dokázal osloviť?
- Výzorovo sa mi páčia vysokí, hnedovlasí a mohutnejší muži, no zas nie až nejakí kulturisti. A takisto by nemali mať tenšie nohy odo mňa... (úsmev) A povahovo by som jednoznačne potrebovala tolerantného partnera. Pri mojom povolaní a povahe by to ani ináč nešlo.
Aké pocity v tebe zostanú po 3 mesiacoch príprav na finále Miss 2003?
- Aj keby som nijak nedopadla, ten čas strávený tu mi veľa dal. Veľmi som si zlepšila postavu, teraz už sa pokojne môžem prechádzať aj po mólach a nielen
fotiť. Moje miery sú teraz 91-60-91, a také perfektné som nikdy nemala. Presne také sa hodia na moje telo...
Kedy sa dostaneš do Košíc?
- Začiatkom tohto týždňa ešte budeme mať nejaké reklamné a televízne povinnosti v Bratislave, potom mám prehliadky po Slovensku. Keď dôjdem do Košíc, ako prvé zavolám mojej najlepšej kamoške Natálke a niekde to spolu parádne oslávime. Ale nie niekde vonku, aby všetci videli, ako budem tancovať a vyvádzať, lebo potom by bol z toho veľký titulok v novinách... (úsmev)
Máš aj nejaké neresti?
- Obhrýzam si nechty a preto ich mám teraz umelé akrylové. To by malo pomôcť...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
