centrálnych orgánov ku kampani pred referendom o vstupe Slovenska do Európskej únie.
Zoltán Berko, predstaviteľ Rómskeho kongresu, vytýka vláde nezáujem podporiť predreferendové aktivity na východnom Slovensku, predovšetkým v rómskych osadách, ktoré sú najviac postihnuté nedostatkom informácií: "Jednoznačne podporujeme náš vstup do únie. Ale keď si vláda myslí, že na úspešné referendum stačí, aby k urnám prišli ľudia v Bratislave, žije v omyle. Na východe napríklad vôbec nevedia, a netýka sa to len Rómov, aké výhody a nevýhody môžeme od nášho vstupu očakávať, čo bude pre náš štát i jednotlivcov členstvo znamenať, ba dokonca ani kedy referendum bude. Potom sa nemôže čudovať, keď k urnám príde len zopár ľudí."
Berko nechápe, prečo ani jedna mimovládna organizácia z Medzibodrožia, ktoré sa uchádzali o grant na predreferendovú kampaň v rómskych osadách, neuspela. "Vláda s rómskymi mimovládnymi organizáciami vôbec nepočítala," zdôraznil.
Mikuláš Horváth z Únie Rómskej občianskej iniciatívy viní za "antikapmaň" v regióne od Čiernej nad Tisou po Trebišov podpresedu vlády Pála Csákyho: "Nie sme fanúšikmi pána Fica, ale podporujeme jeho návrh, aby pán Csáky odstúpil z funkcie."
Pre úspešný priebeh referenda neurobili podľa zástupcov rómskych politických strán nič ani rómske informačné centrá: "Nikto o nich nevie. Mám pocit, akoby sa zabarikádovali v kanceláriách. Stačí im, že vôbec existujú a užívajú si peňazí z rôznych fondov. Medzi Rómov do osád však neprídu. Vôbec neplnia svoj účel," povedal Rudolf Bado zo Strany práce a istoty.
Veľkým hendikepom prevažne maďarsky hovoriacich Rómov z juhovýchodného Slovenska je jazyková bariéra. "Sledujú len maďarskú televíziu, z nej sa dozvedeli o referende. Myslia si, že referendum už bolo, že je to už pre nás uzavretá vec. Nikto im totiž nevysvetlí, o čo ide. Pritom je to najhorúcejšia téma dneška. Myslím si, že prostriedky na kampaň sa mali rozdeľovať podľa regiónov," uviedla Eva Horváthová z Demokratickej aliancie Rómov.
Kritike sa nevyhla ani splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová. Úrad, na čele ktorého stojí, údajne ignoruje Rómov v osadách na východ od Prešova: "Zrejme je to tým, že je Prešovčanka. Radi ju pozveme do Kráľovského Chlmca. Aj tam žijú Rómovia," vyjadril svoj názor Zoltán Berko.
Predstavitelia piatich politických strán v rámci svojich možností na vlastné náklady šíria v osadách osvetu o Európskej únii. "Okrádame vlastné manželky a robíme prácu za iných," hovorí Mikuláš Horváth (na snímke), ktorého včera predstavili ako kandidáta na funkciu prezidenta republiky.
MEDZITITUL: M. Horváth: Keď Pánboh dá, aj motyka vystrelí
Mikuláš Horváth zo Zatína v okrese Trebišov bude kandidovať na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Päťdesiatdvaročného momentálne nezamestnaného ekonóma, bývalého riaditeľa stavomontážneho podniku Stavorbit v Košiciach, otca dvoch detí, predstavili včera novinárom zástupcovia Únie rómskej občianskej iniciatívy, Strany práce a istoty, Rómskeho kongresu, Demokratickej únie Rómov a Maďarského demokratického hnutia Rómov.
V súčasnosti pripravuje s volebným tímom program, ktorým chce osloviť nielen Rómov, ale aj majoritnú spoločnosť. "Rómovia, ktorí kandidovali na túto funkciu v minulosti, to nakoniec vzdali. Ja sa nevzdám. Nemám obavy zo súperov. A keď Pánboh dá, aj motyka vystrelí."
Mikuláš Horváth si je vedomý obmedzených právomocí prezidenta: "V politike som od prevratu v roku 1990, bol som pri zrode Rómskej občianskej iniciatívy, a stále sa v nej angažujem. Viem, čo obnáša prezidentský úrad. Rodičia ma vychovali v láske. Môj otec strávil v koncentráku dva roky. Chcel by som aj ja prispieť predovšetkým k väčšiemu porozumeniu medzi etnikami na Slovensku."
Kandidát na prezidenta ovláda okrem slovenčiny a rómštiny maďarčinu, pasívne ruštinu a tretí mesiac sa učí po anglicky. "Kedysi do nás hustili ruštinu. Už si z nej veľa nepamätám. Teraz, bohužiaľ, na staré kolená sa musím učiť po anglicky."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
