potvrdil ich triedny učiteľ Ladislav Rusnák, ako aj riaditeľ školy Karol Fízeľ, so svojimi vedomosťami by bez problémov zvládli aj školu základnú. Keby...
Hovorí sa, že človek si rodinu nevyberie a toto platí do bodky aj v tomto prípade. Podľa učiteľa Rusnáka, deťom chýbajú k štúdiu podmienky, veď žijú v polorozpadnutej chatrči v chatovej oblasti pri hypermarkete Carefour. "Prišli ku nám do školy a môžem povedať, že to nie sú hlúpi chlapci. Len proste podmienky nemajú. Predtým bývali na Mlynárskej ulici, matka z finančných dôvodov predala byt a išli na Luník IX. Údajne tam dala nejakému chlapovi 10-tisíc, s tým, že im predal byt. Tam je to bežné, dám pár tisíc a mám bývanie. Po roku prišiel bývalý majiteľ, poprel, že niekedy nejaké peniaze dostal a všetkých vyhodil na ulicu," vysvetľuje L. Rusnák a dodáva, že všetko sa udialo ešte minulý rok. "Otec im našiel bývanie v nejakej chatke pri Carefoure, bez okien, dverí. Bývajú tam, dali si to dokopy, zohnali si piecku. Medzitým deti, aby ich matka počas zimy zachránila, boli istý čas v ústave v Hrani. Opäť sú však v Košiciach, keď sa ich pýtam, že ako spia, dostanem odpoveď, že otec s mamou na posteli a my na zemi. Otec robil hore - dole, pre alkohol ho zovšadiaľ vyhodili. Matka je invalidka, poberá cez 6-tisíc Sk dôchodok, bohužiaľ peniaze sa rýchlo rozkotúľajú."
Chlapci teraz do školy nechodia, v prostredí, v ktorom žijú, nie je problém niečo ´chytiť´. Už mali vyrážky zo špiny, teraz to je svrab. Občas sa idú na Jazero k tetke osprchovať, na polievku chodia do azylového domu. Tam sa najedia, aby aspoň niečo teplé v žalúdku mali. "Pokiaľ bývali na Mlynárskej, chodili do školy pravidelne, akonáhle prešli na Lubnik IX, začalo to haprovať. Je ich veľká škoda, sú to bystrí chlapci. Matematika, slovenčina im ide perfektne, majú na viac, ako ostatní chlapci, bohužiaľ tie podmienky. Nemajú šancu, aby sa k niečomu dopracovali. Viete, deti za rodičov nemôžu."
A kvôli čomu sú v špeciálnej škole? "Pokiaľ boli v špeciálnej triede základnej školy, nebol to problém. Máme žiakov, ktorí keď nie sú prispôsobiví školskému poriadku, základná škola sa ich zbaví tak, že ich pošle na špeciálnu školu. Príde psychológ na školu, dá mu urobiť psychotesty, stále sa nájde chybička, nik nie je dokonalý. Niekto môže byť štvorkár na základnej škole a psychológ napíše záver ľahká mentálna retardácia a doporučí ho do špeciálnej ZŠ. Oni sa ho zbavia," vykresľuje nelichotivý osud dvojičiek učiteľ a upresňuje, že tieto deti sú neraz výbušnejšie. V nejednom prípade ich k tomu dovedie hlad. "Často nemajú čo do úst. Jedného z nich často vytočí zúfalstvo. Nedávno nemali čo jesť, nemali peniaze. Tak som mu dal 10 korún, druhý deň mu ich dala zástupkyňa riaditeľa. Neraz prídu do školy chorí, lebo nemajú čo jesť. Matka berie príjem, ale pred podporou peniaze už nie sú. Kolegyňa mi dokonca hovorila, že jeden z chlapcov počas hodiny lízal sladké papiere, taký bol hladný a nervózny," uzavrel L. Rusnák.
Mená bratov neuvádzame na ich vlastnú žiadosť. Obávajú sa otca alkoholika, ktorý neváha na nich, či ich matku dvihnúť ruku. Preto sa nám vyjadrili len pod podmienkou, že zachováme anonymitu. "Bývame s otcom a mamou v chatke. Otec veľa pije, je zlostný. Pred dvoma týždňami mi hodil sekeru do nohy. Mama teda išla k doktorke pýtať mastičku. Pritom problém bol banálny. Brat išiel kúpiť cigarety. Mama fajčila a nechcela mu dať cigaretu. Preto najprv hodil malú sekeru, tá vyletela cez okno, ktoré sa rozletelo. Schytil väčšiu a chcel hodiť do brata, trafil mňa. Okamžite sme s mamou ušli, spali sme v Barci v jednej bráne," líči životné osudy jeden z bratov.
Ako dodáva, voda je pre neho neznámy pojem. "Vodu nemáme, neďaleko je prameň, kde sa umývame. V zime sme boli v Hrani. Sú dni, keď nemáme čo jesť. Mama nevarí, to robí len otec. Raz nám z toho dá, inokedy nie. Podľa nálady. Chatu máme v prenájme od niekoho, komu mama platí 1000 Sk mesačne. Spíme na zemi, s bratom máme dva matrace z detskej postieľky. Otec je agresívny, nemá problém hodiť do nás všeličo. Už sme chceli aj odísť, ale kam? Bojíme sa ho, keby vedel, že s vami rozprávam, tak ma zabije. Niekedy sme sa sťažovali na úradoch, teraz už mama rezignovala, nemá síl, bojí sa. Prežívame...," vysvetľuje jeden z bratov.
Ponúkame sa, že ich prídeme navštíviť. "Prosím vás, nerobte to. Budeme mať peklo, otec ešte aj vám ublíži. Raz možno nájdeme spôsob, ako z tejto nelichotivej situácie von."
Podľa riaditeľa školy Karola Fízeľa sa chlapci s matkou už akosi s osudom zmierili. Aj keď, ako hovorí, je to z roka na rok s nimi horšie. "Boja sa otca, ten ich tyranizuje, keď si vypije. Matka bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrii. Niekoľkokrát som hovoril s ich otcom i matkou. Nič sa však nestalo. Chlapci však patria medzi najlepších žiakov a nebyť rodinných problémov, určite by nemali problém štúdia na hociktorej základnej škole. Aj keď neprídu niekoľko týždňov do školy, za pár dní všetko doženú. Teraz sa prihlásili na SOU na Alejovej ulici, kde ich čakajú prijímačky. Nepochybujem, že ich zvládnu," dodal riaditeľ školy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
