orientálnej filozofii prepadli, je aj Košičan Gejza M. Timčák - predseda Slovenskej asociácie jogy. Je to vitálny muž, ktorý nás zasvätil do rôznych tajomstiev jogy.

Ako ste sa k joge dostali?

- Prsty v tom, že som sa začal joge venovať, má moja babička a mamka. Moja babka totiž kúpila knihu o joge mojej mamke, keď ma ešte nosila v sebe a vtedy ju aj začala čítať. Potom som túto knižku objavil aj ja ako tínedžer a zaujala ma. Začal som podľa nej cvičiť. Bolo to v päťdesiatych rokoch a iná literatúra nebola dostupná. Až neskôr som sa dostal ku knižkám v angličtine, ktorú ovládam. Ovplyvnil ma najmä Selvaraja Y Jesudian. Osobne som sa s nim stretol až v roku 1971. Joge sa venujem pravidelne od roku 1968, čiže je to už viac ako 34 rokov.

Môžete nám popísať deň jogína?

- Nevstávam v rovnaký čas, záleží to od toho, kedy sa dostanem večer do postele. Ale napríklad ak vstanem skoro, tak od takej šiestej do siedmej až pol ôsmej sa venujem cvičeniu. Večer taktiež, keď uzatváram svoj deň, hodinku cvičím. Cez víkend mám viac času a vtedy cvičím aj cez obed. Ale človek poznatky z jogy uplatňuje aj v bežnom živote.

Napríklad?

- Ak máte viac pracovných úloh, ako umožňuje váš časový plán, musíte si udržiavať hladinu stresu v prijateľných hladinách. Musíte udržiavať hladinu pozornosti, aby ste bez únavy mohli prepracovať celý deň. Kým ostatní musia ísť na kávičku či cigaretku, ja to nepotrebujem. A nemenej dôležité je, že denne sa stretávate s ľuďmi. Mnohokrát je medziľudská komunikácia ťažká a preto sa treba zamerať na cieľ a výsledky a nie na osobné spory. Preto musí mať človek emočnú a vnútornú disciplínu.

Čiže jogovým cvičením a meditáciou sa dá dospieť k takejto emočnej zrelosti?

- Samozrejme. Joga je jeden z mála systémov, ktoré berú ohľad na mnohé fyzické aspekty človeka. Na dych, myslenie a tým pádom má v ňom zastúpenie aj relaxácia a meditácia.

Čo je vlastne meditácia?

- Každý si pod tým predstavuje niečo iné. Ale v podstate meditácia je práca s vedomou a podvedomou časťou mysle. Človek ju môže použiť na akési upokojenie alebo na získanie odstupu od deštruktívnych emócií ako zlosť, úzkosť, depresie, agresivita. Tie sú najproblémovejšie, práve pri nich stráca človek kontrolu nad sebou. Napríklad nôž môžem použiť na krájanie chleba, ale môžem ním aj zabiť. To nie je problém noža. Je dobrý na obe veci, a práve meditácia umožňuje, aby bol človek vo väčšom odstupe od varu svojich vulkánov. V jogovej terminológii je meditácia zameraná na to, aby človek spoznal obsah svojej mysle, aby spoznal, ako myseľ funguje. Platí istý ľudový recept, že keď sa človek nazlostí, mal by sa najprv desaťkrát nadýchnuť a vydýchnuť, kým niečo spraví. Aj to je istý spôsob meditácie. Praktická, krátka, blesková.

Dá sa povedať, že meditácia pomáha odburávať agresivitu?

- Ak má niekto cholerickú náturu, tak aj keď cvičí jogu, bude mať problém, že ho emócie predbehnú. Platí to aj pre ľudí úzkostlivých. Tiež potrebujú získať odstup. Je to, ako keď stojíte pod vysokou horou a poviete si, ježišmária nedovidím na horu, tam sa nedostanem. Ale stačí, keď sa na horu pozriete z väčšej diaľky a už sa vám nezdá taká nepokoriteľná. Filozofia jogy hovorí, že človek má dosť priestoru na vnútorný sebarozvoj.

O joginoch sa vraví, že sú asketickí, platí to aj vo vašom prípade?

- Záleží od toho, čo si predstavujeme pod asketizmom. Askei z gréčtiny znamená cvičiť. Takže z toho pohľadu áno, som askét. Keby sme však na druhej strane mali zadefinovať, čo všetko by mal askét robiť, tak nie. Napríklad žiť v bútľavom strome, tak k tomu by som sa nepriznával. Askét podľa všeobecného obrazu je ten, ktorý si upiera všetko, z čoho sa ostatní tešia. Pohľad jogy je trochu iný. Keď si pod askétom predstavíme reguláciu svojej životosprávy, tak áno, to robím.

Ste vegetariánom?

- Som od roku 1968. Je to súčasťou starostlivosti o životné prostredie z pohľadu jogy. Napríklad v roku 1977 som bol v Indii a tam som stretol starého jogína, ktorý sa ma nepýtal na to, čo cvičím, ako cvičím, ale zaujímalo ho to, či sa voda z našich riek dá piť. Vysvetlili sme mu že síce dá, ale nie je zdravá. Toto ho veľmi zarmútilo, že žijeme v takom prostredí. Jogíny majú takú zásadu, že sa snažia minimalizovať negatívny vplyv na životné prostredie.

A čo fajčenie?

- Rozhodne fajčenie odmietam, pretože fajčiar robí z ostatných pasívnych fajčiarov. V rodine, kde nie sú rodičia fajčiari a má dieťa emočnú opateru, nie je preňho fajčenie príťažlivé. V joge závislosti nie sú považované za dobré. A v Indii sa jogíni vydávajú na dlhú pešiu cestu po Indickom poloostrove a to tak, že nikde nemôžu spať dlhšie ako tri dni, aby sa náhodou k niečomu nepripútali.

Nikdy si nedáte ani pohár vína?

- Absolútna abstinencia v dnešných časoch je skoro nemožná z toho dôvodu, že aj keď si dáte nealkoholické pivo, je v ňom mizivý zbytok alkoholu. V mojom prípade, ak si to situácia vyžaduje, tak si pripijem. Ale rozhodne neužívam alkohol a tobôž nie tvrdý.

Raz som mal rozhovor s jogovým majstrom v Indii. A pýtali sme sa ho, čo rozumie pod tým, že žiaden alkohol. On odvetil, že joga neodporúča ani vajíčka. Ale keď zjete kus keksu, už sú tam v sušenej forme vajíčka. Radil nám, aby sme sa držali jednoduchej logiky. Ak tie zakázané látky sú v takom množstve, že to nemá vplyv ani na integritu vašej mysle, ani na váš zdravotný stav, tak to nie je problém.

Na vlastnej koži ste si vychutnali Indiu. Koľkokrát ste tam boli a čo vám dala?

- Prvýkrát som tam bol v roku 1977 a bol som v Indii mesiac a pol. Druhýkrát som už v nej pobudol pol roka a v deväťdesiatych rokoch som tam bol viackrát. Už pri prvej návšteve som mal šťastie, že som sa stretol s jogínmi, ktorých knihy som čítal. Zistil som, že sú to ľudia, ktorí už veľmi v joge pokročili a vtedy som ani netušil, čo mi joga všetko dala. Len som naraz zistil, že viem vnímať myšlienky iných, že tuším, čo o chvíľu bude. Boli to veľmi zaujímavé zážitky.

To znamená, že ste empatickejší, alebo nebodaj viete čítať myšlienky?

- Naraz som zistil, že viem vnímať, čo sa odohráva v tom druhom. Boli sme u jedného mladého jogína, ktorému sme niesli od istej ženy balík. Ten mladý jogín bol veľmi pekný, a tak mi hlavou preletela myšlienka. Ozaj, tá osoba mala s ním len jogové kontakty? Ale hneď som túto myšlienku z hlavy odohnal ako neprístojnú. Akonáhle však myšlienka doznela, jogín na mňa pozrel, usmial sa a pokýval hlavou. V tej chvíli som si myslel, že sa od hanby prepadnem.

A čo jogínske zázraky? Napríklad levitácia?

- Osobne som levitáciu nevidel. Čo sa týka výdrže jogína bez pitia a vody, s týmto robili experimenty v jednej vedeckej inštitúcii. Spýtali sme sa na to aj jedného starého jogína, ktorý strávil 12 rokov pod nejakým veľkým stromom. Mal už 87 rokov a hovoril nám, že mal žiaka, ktorý mal 18 rokov a vydržal bez stravy 3 mesiace, ale potom bol vraj odrovnaný. Takže on osobne to neskúšal. On bol zas zaujímavý tým, že sme ho nikdy nevideli spať. Celý deň sa pohyboval. Takže kedy on spal, je nám záhadou. Bol plný sily, nielen fyzickej, ale aj psychickej. Napísal 160 zväzkov kníh a my sme sa len pýtali, kedy mal na písanie vôbec čas. Takže také obligátne zázraky sme nevideli, ale videli sme mnoho zázrakov, ktoré sú oveľa menšie.

Ale keby som aj hneď vedel levitovať, mal by som z toho viac problémov ako osohu. Lebo by som sa stal senzáciou a každý by to chcel vidieť. Ale moju kvalitu života by to zrejme neovplyvnilo. A pritom joga by mala ovplyvniť kvalitu života.

ženia sa praví jogíni v Indii?

- Nie je to zakázané. Ale treba rozlišovať. Pokiaľ je to mních a jogín, tak sa nežení. Keď žije v bežnej spoločnosti, tak sa samozrejme oženiť môže.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári