zdevastované budovy, v ktorých ešte pred pár rokmi vládol čulý pracovný ruch. Dnes držia pokope hádam už len silou vôle. Chce to odvahu vojsť dovnútra. Človek má pocit, že sa na neho kedykoľvek môžu zvaliť tony muriva. Len sem-tam nájdeme oázy života. Niektoré menšie budovy sa totiž správcovi konkurznej podstaty podarilo predať, a tak tam nájdeme remeselníkov, živnostníkov, či sklad železného šrotu. Sny exprimátora Rudolfa Schustera o vybudovaní rekreačnej zóny v tejto oblasti ostávajú zatiaľ v rovine utópie. Zbúranie starých hál, vyvozenie odpadu a rekultivácia pôdy by stáli také peniaze, že sa na to neodhodlá nikto. A tak otázkou ostáva, čo bude s týmto areálom ďalej...
Správcom konkurznej podstaty Košického magnezitu, š. p. v likvidácii sa stal JUDr. Jaroslav Kucik. Konkurz vyhlásil košický krajský súd 31. januára 1997, trvá teda viac ako šesť rokov. Správca predpokladá, že tohto roku by už mohol byť ukončený. Keďže išlo o veľký kolos, bol vymenovaný aj osobitný správca Ing. Miroslav Bajer. Košický magnezit v likvidácii bol štátnym podnikom, úpadcu zastupuje likvidátor Ing. Štefan Klein z Bratislavy. Zástupca úpadcu predložil súpis majetku správcovi ešte v máji 1997, správca ho postúpil súdu. V zákonnej lehote si v rámci konkurzu uplatnili svoj nárok veritelia a následne sa ešte v roku 1997 uskutočnilo prieskumné pojednávanie. Zvolený bol veriteľský výbor. Najväčšími veriteľmi štátneho podniku boli Všeobecná úverová banka, Konsolidačná banka, Poľnobanka, SMZ Jelšava a daňový úrad. Banky mali svoje pohľadávky ošetrené záložným právom.
"Do prieskumného pojednávania svoje pohľadávky prihlásilo 173 veriteľov v celkovej výške 930 miliónov korún. Uznané boli pohľadávky vo výške 850 miliónov," hovorí správca konkurznej podstaty JUDr. Jaroslav Kucik. V roku 1997 požiadal súd o predaj niektorých vecí mimo dražby. Celková znalecká hodnota dlhodobého majetku predstavovala 121,856 milióna korún, z toho pozemky znalec ohodnotil na 81 miliónov a budovy na 27 miliónov. Doposiaľ došlo k odpredaju majetku za 53 miliónov korún.
"Všetky budovy v tomto areáli boli v dezolátnom stave, sami vidíte, že to tu vyzerá ako po vojne v Juhoslávii," konštatuje J. Kucik. "Kvôli pozemkom by to možno aj niekto odkúpil, ale každého odrádzajú príliš vysoké náklady na demoláciu objektov a sanáciu územia. Z tohto istého dôvodu nie je možné zrealizovať ani plány o vybudovaní rekreačnej lokality v tejto zóne a jej prepojení s Aničkou. Časť budov patrí ešte Komagu, aj my sme vlastne len v prenájme v ich budove. Do majetku štátneho podniku, ktorý skončil v konkurze, patrili najmä výrobné haly a priestory, ktoré boli samozrejme najmenej lukratívne a najviac zničené."
Ako všetky bývalé priemyselné zóny, aj areál starej magnezitky láka zlodejov. Najviac išli na odbyt medené káble. Jednému sa však takýto zárobok neoplatil. Dostal do tela 1200 voltov a v nemocnici umrel. Ďalšia tragédia, ktorá skončila úmrtím, sa stala pri búracích prácach. Bezdomovci sa v areáli veľmi nezdržiavajú, zdevastované prostredie pôsobí asi aj na nich odstrašujúco. Scenéria námesačnej krajiny však zaujala filmárov, medzi zrúcaninami už natočili jeden videoklip, raz tam dokonca filmovala polícia alebo vojsko.
Správca má starosti aj s magnezitárskym komínom, ktorý slúži ako strategický bod pre letectvo. Musí byť teda osvetlený. Trápila ho aj železná lávka pre peších, ktorá viedla ponad železničnú trať a pozemok R. Schustera. Na jednej strane totiž nebola ukotvená a tak hrozil úraz.
Areál starej magnezitky stále skrýva mnoho nebezpečí. Treba pozerať pod nohy, aby človek neskončil v nejakej otvorenej jame, do otvorených objektov takisto neradno vstupovať, lebo človek nikdy nevie, odkiaľ sa uvoľní nejaká tehla... Správca majetok predáva postupne, keďže sa nenašiel nik, kto by to kúpil ako jeden celok. A tak, keďže na pôde magnezitky si odkúpilo menšie objekty viacero podnikateľských subjektov, nemožno celý areál riešiť komplexne. Čo teda so starými barabizňami napokon bude, keďže aj ich zbúranie je pridrahé, nevedno...
Závod Bočiar spracúva magnezit z Jelšavy
Košice - Riaditeľ závodu Bočiar Ing. Ján Augustín pochádza zo starej magnezitárskej rodiny. Už jeho dedo bol magnezitárom, v rodinnej tradícii pokračoval jeho otec aj brat. On sám robí v magnezitke už 25 rokov, s výnimkou piatich rokov teda celý svoj pracovný život. Do magnezitky nastúpil hneď po ukončení baníckej fakulty.
Skúšobná prevádzka na divíznom závode Bočiar bola spustená prvého júla 1997. V tom čase závod zamestnával 112 zamestnancov. Na riadny výrobný režim závod nabehol vo februári 2001, kedy už spadal pod Slovenské magnezitové závody (SMZ) Jelšava. Tie sa stali majiteľom závodu jeho odkúpením v rámci konkurzného konania, ktorý bol vyhlásený na spoločnosť Komag, a. s. Dnes tu pracuje v nepretržitom režime 95 pracovníkov.
"Spracúvame úlety dovážané z Jelšavy, z ktorých vyrábame tepelnou úpravou magnezitové slinky," hovorí riaditeľ divízie Bočiar SMZ Jelšava Ing. Ján Augustín. "Súčasná vyťaženosť kapacít predstavuje zhruba 90 percent."
Na Bočiari by sa mohol spracovávať aj magnezit z iných lokalít, trebárs aj z košickej bane, je však samozrejmé, že keďže vlastníkom závodu sú SMZ, dodávajú magnezit oni z vlastných baní, ktoré majú ložiská ešte na zhruba sto rokov. Navyše náklady na ťažbu magnezitu sú tam podstatne nižšie, ako na košickej bani, keďže tam ide o veľkokapacitnú ťažbu.
Jelšava bola pôvodne len odberateľom košickej produkcie. Keď sa však košická magnezitka dostala za čias Komagu do problémov, samotní členovia vedenia závodu Bočiar začali hľadať výrobný program, dodávateľov a doslova sa ponúkli Jelšave s tým, či nezváži kúpu ich závodu. Nuž, i stalo sa.
Predpokladá Ing. Augustín, že sa ešte niekedy obnoví ťažba na bani Bankov? "Čo sa na bani udialo, bolo vecou doby. Jedno je však pravda, magnezit sa v zemi nestratí. Tá doba, keď sa na Bankove opäť začne ťažiť, raz príde. V tomto smere som optimista."
Cieľom závodu Bočiar je medziročne zvyšovať objem produkcie pri znižovaní nákladov najmä v oblasti energií. Rozsiahlejšie projekty výrazne rozširujúce súčasné kapacity však nie sú momentálne v pláne.
Priemerná mzda na závode predstavuje 13 990 korún vrátane manažmentu. Zatiaľ sa vykazuje mierna strata, v pláne je eliminovať ju a dosiahnuť kladný hospodársky výsledok.
Klaudia JURKOVIČOVÁ
Krátka genéza
Košice - Pôvodný zámer pri budovaní nového spracovateľského závodu na Bočiari spočíval v tom, že na Bočiar sa po jeho dokončení presunie výroba zo starej magnezitky spod Ťahanoviec pri kontinuálnom pokračovaní ťažby na bani Bankov. Realizácia tohto projektu by bola mala podstatne menej drastické dopady na zamestnanosť. Spracovanie by sa presunulo a ťažba by plynule pokračovala.
Škrt cez rozpočet týmto z každého uhla logickým plánom nastal za čias primátorovania Rudolfa Schustera. Ten podľahol tlakom ľudí z okolia, ktorí protestovali proti prevádzke starej magnezitky, ktorá znečisťovala ovzdušie v ich blízkosti. Stretli sme sa však aj s názorom, že splodiny z magnezitky do istej miery neutralizovali splodiny vytvárané véesžetkou. Tak či onak, R. Schuster sa zasadil o to, aby došlo k zastaveniu výroby v starej magnezitke, hoci nový závod ešte nebol dokončený. V konečnom dôsledku o robotu prišli stovky baníkov a magnezitárov zo starého závodu. Zdá sa, že ťažbu na bani sa už tak skoro obnoviť nepodarí, hoci košické zásoby magnezitu patria svojimi parametrami k najlepším v strednej Európe.
Chlieb sa lámal v roku 1998, kedy Košický magnezit a. s. prežíval najťažšie obdobie. Došlo k rozhodnutiu o privatizácii podniku. Proces výberu nového majiteľa však nemal konca, a tak baníci využili krajnú formu protestu - rozhodli sa nevyfárať. Na povrch ich dostali až sľuby, že osud magnezitky sa vyrieši. Majiteľom sa za symbolickú korunu stal Komag a. s., kde mala 49 percent akcií VÚB ako najväčší veriteľ a rovnakým podielom disponovali VSŽ. Ani rok 1999 však nepriniesol zmeny k lepšiemu. Mzdy meškali naďalej, baníci opäť štrajkovali v podzemí, až napokon prvého júna došlo k veľkému prepúšťaniu. V ten istý mesiac Komag vstúpil do konkurzu. V januári 2001 sa odkúpením majetku v konkurze majiteľom bane stala firma Teleservis, ktorej konateľ Ing. Pavol Gombík založil v marci toho istého roku spoločnosť Komag m. z. Košice, s. r. o. Závod na Bočiari získali SMZ Jelšava.
(kla)
ÚHA: "Riešenie komplikovaných lokalít komplikuje, že sa nám majiteľ odmlčal"
Košice - Lokalita starej magnezitky a bane Bankov trápi aj hlavného architekta mesta Košice Petra Murka, ktorý nám o problémoch porozprával spoločne so svojou zástupkyňou Martou Bohušovou.
"Z územného hľadiska leží lokalita starej magnezitky o rozlohe asi 15 hektárov v priemyselnej zóne. Potrebné je riešiť aj povrchové územie bane Bankov, rozprestierajúce sa na zhruba 80 hektároch. V prvom rade, ak sme chceli prispieť k riešeniu týchto lokalít, sme si museli zistiť komplikované vlastnícke vzťahy. Zhruba pred rokom a pol nás pán Gombík informoval o svojich plánoch s baňou Bankov. Spoločnosť Komag m. z. vlastní aj časť areálu starej magnezitky," skonštatoval Ing. Murko.
V tom čase chcel P. Gombík poznať názor ÚHA na využitie povrchu poddolovaného územia na bani Bankov, ktoré prirodzene nadväzuje na lyžiarske aktivity na Červenom brehu. "Táto lokalita by sa dala využiť na rekreačné účely, okrem iného sa napríklad uvažovalo o možnosti vybudovania golfového ihriska. Na poddolovanom území nie je možné stavať objekty určené na bývanie," uviedol hlavný architekt.
Košice prezentovali svoje zámery s týmito lokalitami aj na medzinárodnej konferencii v Ostrave, kde bola ústrednou témou práve problematika tzv. hnedých zemí, teda bývalých priemyselných lokalít. Na konferencii sa zúčastnila aj zástupkyňa z Pittsburghu Deborah Lange, ktorá už v minulosti spolupracovala aj s vedením spoločnosti U. S. Steel. V Pittsburghu mali pred 20 až 30 rokmi podobné problémy. Na konferencii bol aj Pavol Gombík.
"Skonštatovali sme, že kým povrchové územie bane Bankov by sa dalo využiť na rekreačné účely, areál starej magnezitky by svojou polohou a umiestnením v priemyselnej zóne mohol byť využitý ako zóna určená na výrobné aktivity nezávadné pre životné prostredie vzhľadom na priľahlé obytné zóny. Dokonca si túto lokalitu prezerali aj zástupcovia spoločnosti Metro, ktorí konštatovali, že ide o miesto, ktoré má svoj potenciál. Keďže táto lokalita nadväzuje na areál Aničky, dalo by sa riešiť túto zónu aj ako nástupný bod z tradičného rekreačného prostredia smerom na Bankov. Za týmto účelom sme zvažovali aj využitie doterajšej lanovky, ktorou sa prevážal materiál, zistili sme však, že je to nerealizovateľné," dodal P. Murko.
Mesto pod vedením ÚHA aj po konferencii ďalej pracovalo na príprave týchto projektov a hľadalo možnosti prefinancovania rekultivácie týchto území. Možností je viacero, na takýto účel sa dajú získať prostriedky z grantov, ale dokonca aj zástupcovia banky, ktorí boli na konferencii, naznačili ochotu pomôcť pri riešení takýchto projektov.
"Problém však spočíva v tom, že sa nám vlastník zhruba pred rokom odmlčal, telefonáty na mobil nedvíha. Vypracovali sme na jeho žiadosť štúdie, ale nemáme mu ich ako odovzdať, pretože viac ako rok sa nám neozval. Je to síce možno paradoxné, ale keby sme aj zohnali nejaký grant, nemali by sme komu ho odovzdať. Problémom je práve to, že o grant by sa mal uchádzať vlastník. Pán Gombík deklaroval, že odkúpi majetok spadajúci do konkurznej podstaty bývalého štátneho podniku, aby tak scelil územie a to sa mohlo následne riešiť komplexne ako celok. Neurobil to však," uviedol P. Murko.
Správca konkurznej podstaty musí postupne majetok odpredávať a tak sa parceluje pozemok medzi viacerých vlastníkov, rovnako tak budovy majú rôznych majiteľov. To v tomto štádiu komplikuje riešenie celého areálu. Ide pritom o najkomplikovanejšiu lokalitu v meste. Pôvodne magnezitku postavili na kraji mesta, ako kázala logika. Zvyšovanie počtu obyvateľov si však vynútilo stavbu nových sídlisk a tak sa magnezitka ocitla v obkolesení obytných zón.
Klaudia JURKOVIČOVÁ
Ak majiteľ bane neobnoví ťažbu do budúceho leta, môže ju dostať niekto iný
Košice - O stanovisko k situácii na bani Bankov sme požiadali predsedu košického Obvodného banského úradu Ing. Milana Dianišku.
"Koncom minulého roku sme vykonali na bani Bankov inšpekčnú kontrolu, ktorá zistila závažné nedostatky. Začali sme v tejto veci správne konanie. Môžeme udeliť pokutu až do výšky pol milióna korún," uviedol.
Obvodný banský úrad vydal novému majiteľovi bane osobitné rozhodnutie týkajúce sa zabezpečenia bane až do spustenia ťažby ešte 11. júna 2001. Po vydaní takéhoto rozhodnutia, teda od určenia dobývacieho priestoru musí majiteľ bane do troch rokov obnoviť ťažbu.
"Obvodný banský úrad môže zrušiť dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania, ak organizácia, ktorej bol určený do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo prevodu nezačala ložisko dobývať, alebo dobývanie prerušila na viac ako tri roky," zacitoval M. Dianiška z banského zákona.
V praxi to znamená, že ak do budúceho leta majiteľ ťažbu neobnoví, banský úrad môže vypísať výberové konanie a prideliť ložisko inej firme. Pritom treba poznamenať, že v súčasnosti stojí udržiavanie bane jej majiteľa ročne milióny korún. Je potrebné odčerpávať banské vody a vykonávať prehliadky tých častí, v ktorých sa fára do podzemia.
Stanovisko majiteľa bane Ing Pavla Gombíka sa nám napriek mesačnému úsiliu nepodarilo zohnať.
(kla)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
