začínajúc okolo 17. apríla, prichádza s pravdepodobnosťou 60 - 70 percent a pokaziť ju, podľa skúseností našich predkov, môžu iba vojtechovské (23. 4.) chladná.

Dnešný deň s prívetivým zeleným menom sa tradične teší veľkej obľube medzi záhradkármi. Traduje sa, že čo na Zelený štvrtok zasejú, všetko sa vydarí - špeciálne to platí o hrachu. Túto skúsenosť si osvojili aj pestovatelia zemiakov, ktorí veria, že ich bandurky či gruľky, zasadené v tento deň, budú super. Poistkou proti všakovakým škodcom nielen na zemiačniskách ale i v domácnostiach je stará zelenoštvrtková obyčaj - podľa nej treba najprv v dome a potom v záhrade tĺcť paličkou o mažiar - to vraj zaženie hmyz, chrobač, myši a inú otravnú háveď.

Veľký piatok tiež prináša tradične bohatú nošu osvedčených pranostík. Na počasie v tento deň netrpezlivo čakávajú hubári - vždy sa náramne vytešujú, ak nie je mráz - znamená to totiž, že v sezóne bude veľa hríbov. Pre roľníkov býva veľkopiatkový mráz znamením, aby rátali so suchým, napriek tomu však úrodným rokom. Pranostiky, vzťahujúce sa k tomuto dňu sú neraz mierne protirečivé. Vravia napríklad: Veľký piatok daždivý znamená rok žíznivý, ale tiež: Ak na Veľký piatok hrmí, v poli sa urodí. Ďalšia tvrdí: Veľký piatok pochmúrny prináša rok neúrodný. Na rozdiel od Zeleného štvrtka, v tento deň by záhradkári nemali hýbať so zemou. Naopak, termín je vhodný pre ovocinárov - čo vraj zaštepia, prinesie prospech.

Autor: eb

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári