život, ktorá vychádza vo vydavateľstve LCA. Na stretnutí nechýbal ani generálny konzul Maďarskej republiky György Varga. Ako prezradil, nenechal si ujsť túto príležitosť, keďže sa poznajú už 15 rokov. "Bolo to pred pádom komunizmu. Robil som v Slobodnej Európe a Yehuda kmital medzi Poľskom, Českoslovesnkom a Maďarskom. Zoznámila nás Agnesa Kalinová," povedal György Varga, ktorý si nechal tiež podpísať jeden výtlačok.
"Ide o knihu spomienok. Obaja moji rodičia zahynuli počas holokaustu a aj po šesťdesiatich rokoch neuplynie ani jeden deň aby som si na nich nespomenul. Ak má pravdu Jean Paul Sartre, že človek umiera iba vtedy, keď zmizne z mysle posledného živého, tak potom moji rodičia žijú dodnes," hovorí Yehuda Lahav, košický rodák, ktorý vyrástol v Prešove odkiaľ ho rodičia poslali do Budapešti a by ho zachránili pred holokaustom. "Otec bol lekárom a vypravili ho v roku 1942 s popradským transportom žien. Našťastie pre mňa, bolo tam viac lekárov a poslali ho domov. Na chvíľu. Ale stačil pochopiť, že to, čo sa pripravuje nie je dobré pre deti. Rozhodol sa poslať ma do Maďarska kde sa ma ujal mamin prvý muž. Ja som odišiel do Maďarska, otec nie. Prečo? 'Nemci potrebujú pracovné sily a ja sa o nich budem starať. Radšej budem pracovať v tábore,' tvrdil. Dodnes ma trápi ako málo o svojich rodičoch viem. Aj preto sa celý život zaoberám zbieraním čriepkov o ich živote," vyznáva sa Yehuda Lahav, ktorý od roku 1949 žije v Izraeli.
Dvadsať rokov potom nemohol prísť do Československa. "Tvrdili by, že som sionistický špión a v Izraeli by ma zas podozrievali, že som komunistický špiceľ. Nemohol som," prezrádza Yehuda Lahav, ktorý dnes pracuje ako spravodajca z Blízkeho východu pre viaceré slovenské médiá. Zjazvený život je však aj svedectvom o štáte Izrael, ktorý pomáhal budovať ako učiteľ v kibuci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
