neospravedlnených hodín, tak sa to považuje za neplnenie povinnej školskej dochádzky. V prípade, že má 60 a viac vymeškaných hodín, vzťahuje sa navyše na neho priestupkový zákon a rodičia žiaka sú stíhaní. V praxi to však podľa riaditeľa špeciálnej základnej školy na Inžinierskej ulici v Košiciach PhDr. Karola Fízeľa necítiť.

"Od 1. 1. 2003, keď nadobudol účinnosť zákon o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky žiakov a následne nato možné zastavenie vyplácania detských prídavkov, sme za tri mesiace zlepšenie dochádzky nepocítili. Tí žiaci, ktorí nám absentovali v škole od septembra do decembra minulého kalendárneho roka, tí nám do nej nechodia ani po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Hoci aj niektorí rodičia, keď si prídu pre potvrdenia na sociálne odbory, vedia, že existuje tento zákon, hovoria, že nie je taký účinný, aby museli ich deti chodiť do školy," dozvedáme sa od riaditeľa najväčšej základnej školy tohto typu na Slovensku.

Po tom, čo dieťa nepríde do školy, je problém rodičov vyhľadať, pretože mnohí nemajú trvalé bydlisko na území mesta Košice. "Bývajú u svojich príbuzných, kde nie je zriedkavosťou, že rodín žije viacero pohromade a je dosť ťažká ich evidencia. Robili sme rôzne kroky, máme už aj zákon, ktorý im siaha na peniaze, a napriek tomu sme nepocítili účinnosť tohto zákona v praxi."

Podľa platnej legislatívy školy informujú miestne orgány štátnej správy, teda tam, kde žiak trvalo býva. "Ak pochádza z mestskej časti Západ, tak na miestny úrad zasielame počet neospravedlnených hodín a ten by mal zakročiť a poslať žiakov do školy, prípadne siahnuť na prídavky. Nič nepomáha. Počet neospravedlnených hodín sa nám paradoxne pohybuje nie okolo 60 hodín, ale u niektorých žiakov 500, 600 až 800 hodín za rok. To znamená, že žiak niekedy aj celý školský rok nie je v škole. Vieme o tom my, vedia to úrady, no, bohužiaľ, sme bezmocní."

Podľa PhDr. Fízeľa je jedinou cestou nápravy represia. "Tu musí nastúpiť represia v tom zmysle, že plnenie zákona je nutné tvrdo vymôcť. Pretože plnenie dochádzky do školy sa už nedá nahradiť vo vyššom veku. Máme aj skúsenosť s asistenciou polície. Keď nám zrušili elokované triedy na Luníku IX, nastala paradoxná situácia. Títo žiaci chodili na Inžiniersku na poobedňajšie vyučovanie. Dvaja, traja, čo sem poobede prišli, po vyučovaní zostali v škole. Nemal pre nich kto prísť. Naši učitelia s nimi do 21. hodiny boli, zobrali si ich domov. Potom volali políciu a tá ich odviezla domov. To sa opakovalo dlhší čas, lebo o tie deti rodičia nejavili záujem."

Nezáujem o školskú dochádzku je na tejto ŠZŠ ako takmer pri všetkých podobných prípadoch ovplyvnená nezáujmom rodičov. "Netušia, do ktorej triedy ich deti chodia, ich zaujíma, kde je riaditeľňa a kde si majú pýtať potvrdenie o návšteve školy pre sociálny odbor. Tam uvádzame, koľko má žiak neospravedlnených hodín. Akonáhle rodič prečíta, že jeho ratolesť má 300 hodín neospravedlnených, oheň je na streche. Vyhrážajú sa Štrasburgom a všeličím. Keď sa ho opýtam a kde máte dnes dieťa, keď ste si prišli pre potvrdenie a váš syn nie je v škole, tak odpovie, že ´nezná´. Alebo, že žije s druhom, alebo družkou, v prípade žiačky povie, že už má ´chlopa´. Žiadajú odo mňa, aby som zakročil, aby deti chodili domov. Už mesiac nespí doma, mne to ohlásia, aby som zjednal nápravu."

S nechodením do školy má v poslednom čase bohaté skúsenosti aj jedna zo žiačok spomínanej školy. Nebola v nej od decembra, objavila sa po štyroch mesiacoch. Kde bola? "Doma, musela som pomáhať mame, má štyri malé deti. Dokopy nás je sedem, ja som najstaršia. Otec jej pomáhať nemohol, je zranený. Keď išiel sestru udať na políciu, zrazilo ho auto. Čo som mala robiť? Chcela som ísť do školy, mama ma nepustila. Rodičia vedia, že prídu o prídavky a čo," hovorí žiačka deviateho ročníka, ktorá zároveň tvrdí, že po škole pôjde študovať na strednú školu. Riaditeľ jej slová potvrdzuje, avšak podľa neho dievča nemá jasno vo svojej budúcnosti. "Ako môže ísť na strednú školu, keď sa od decembra neukázala a prihlášku si nepodala? Má 16 rokov, skončí na úrade práce."

Ak chce mať učiteľ svojich žiakov v škole, musí po nich doslova pátrať. "Minulý rok som mal skupinu žiakov bývajúcich v dnes už neexistujúcej osade pri pivovare. Keď som ich chcel zvládnuť, bol som permanentným hosťom tohto tábora. Dosiahol som celkom slušné výsledky, mal som až 80-percentnú dochádzku. Na začiatku chodili dvaja, no keď som tam chodil, polepšilo sa to. Teraz mám opäť v triede žiačku, ktorá raz býva u mamy v Ťahanovciach alebo Luníku IX, kde sa zvykne zdržiavať u starého otca. Musím ich fyzicky vyhľadávať, písomná forma komunikácie je neučinná. Nemusím tam chodiť, ale chcem, aby chodili do školy, lebo ak majú aspoň malý záujem, na chvíľu sa polepšia." dodal učiteľ Július Poracký.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári