bol jedinou slovenskou zastávkou ich vôbec prvého európskeho turné po Nemecku, Česku a Holandsku.

Reakcie publika na koncertoch v Nemecku či Česku (Praha, Litoměřice) Sue príjemne prekvapili:

"Ľudia na koncertoch sú v Európe akoby emocionálnejší, viac koncert prežívajú, než tí na Mannhattane, v New York City, kde žijem a hrávam. Navyše v Európe môžu prísť na koncert v pube aj mladí, ale v mannhattanských kluboch musíte mať aspoň 21 rokov a to nám niekedy robí problémy, lebo vek našich fanúšikov sa pohybuje hlavne od 15 do 30 rokov."

Vraj boli na smrť vyľakaní, že idú do Európy.

"Vždy sme mali v Amerike na koncertoch veľa ľudí, teda na východnom pobreží, New York, Boston, to je naše teritórium. Vraveli sme si, že ak sa tu ľuďom nebudeme páčiť, utečieme."

Zatiaľ vraj nemuseli. Líderka Susan Said tvrdí, že ich rock je síce tvrdý, ale metal to nie je. Sue je proti vojne v Iraku.

"Žijeme predsa v treťom tisícročí, tak snáď už by sa konflikty mohli dať riešiť inak ako vojnou. Je zlé, že Husajn má toľko palácov a peňazí, a jeho ľudia sú chudobní, odsudzujem jeho režim. Iračania potrebujú niekoho, kto by im pomohol z biedy, ale nesúhlasím s vojnovým riešením."

Veľa toho o Slovensku nevie, akurát, že sme boli Československo a potom sme sa rozdelili.

"A že váš jazyk je podobný češtine a ruštine. Či ruštine až tak veľmi nerozumiete? Aha. Ja celkom rozumiem nemčine, lebo niektoré slová sa trochu podobajú angličtine a viem po taliansky."

Keď videla českú počítačovú klávesnicu, povedala si:

"Ó, bože môj, a toto sú čo za písmenká? A tie značky? Napríklad u s krúžkom ako dům. A čo dům vlastne znamená? Dom? Hihi, myslela som, že je to bar."

Sue považuje za škodu, že slovenské, české či európske pesničky do Ameriky príliš neprenikajú.

"Do všetkých krajín prenikajú zahraničné pesničky, akurát do Ameriky a Anglicka nie. Aj latinu trvalo veľa rokov, kým sa u nás presadilo, ale snáď sa to časom zmení, bolo by to dobré. Mimochodom, keď sme šli z Česka autom do Košíc, počúvali sme slovenské rádio, hudba sa mi veľmi páčila, bola tam jedna pieseň niečo ako techno s nádherným vokálom, snažila som sa zachytiť meno interpreta, ale moderátorovi som nič nerozumela, strašne mlel."

Sue Sed je označovaná za ženského Curta Cobaina.

"Nirvana je jedna z mojich obľúbených kapiel. Keď som si toto prirovnanie prečítala v jednom článku, zhíkla som: ´Ó, to je také milé!´. Moja hudba nie je sladká, dievčenská, jednoduchá. Patríme k menšinovému žánru, väčšina skupín hrá komerčnú hudbu, ich vydavateľstvá totiž chcú, aby stáli dobre v hitparádach."

Už šesť rokov existujúca kapela Susan Said sa snaží o zábavnú, humornú muziku, ale i tá môže niekedy vyznieť vážne, texty píše výhradne Sue.

"Naša muzika nie je len o zaľúbení sa a rozchodoch. Páči sa mi, keď fanúšikovia prídu za mou a povedia, že sa im pesnička veľmi páči, lebo sa presne tak cítili minulý rok. To, čo hráme, som nazvala 'špinavou drevenou dlážkou'. Je to o pocitoch, keď strácate hlavu a nie ste schopní dostať sa von z temnoty. Ale nechcem písať piesne o samovraždách, lebo to je veľmi negatívne. A keď mladí počúvajú hudbu, mala by ich naladiť pozitívne."

Sue Sed študovala v rodnom Kentucky na Východnej univerzite hudbu, ale iba krátko, štúdium zanechala. Potom v New Yorku absolvovala veľa hudobných kurzov a začala hrať so skupinou.

"Ale stále mám aj normálnu prácu, aj keď hudba nám ide stále lepšie a lepšie, a tak pracujem stále menej a menej." Pracuje na skrátený úväzok v jednej newyorskej castingovej spoločnosti, kde organizuje nádejným hercom pohovory.

V Európe ju prekvapilo, že ľudia sa sobášia takí mladí. A prezradila nám tajomstvo:

"Pred turné vo februári som sa vydala za Matta Rocchia, člena našej skupiny. Svadbu sme síce mali v New Yorku, ale na vidieku. Naše zosobášenie je však tajomstvom, vie o tom len málo ľudí, no ale dobre, Slováci o tom môžu vedieť, pokojne to napíšte (úsmev)."

Svoj vek nám však už odtajniť nechcela, ale vraj je jeho prvé čísielko stále dvojka. Inak, Sue je vysoká 180 centimetrov a váži len 57 kilogramov. "No, som veľmi chudá," vyhrnula si tenkými rukami bundu a demonštrovala nám svoje ploché bruško s tetovaním v dolnej časti.

"S hudbou som začala ako štvorročná, tvorili sme s mojimi dvoma sestrami trio, otec hral na gitaru, hrali sme pre ľudí a ja som spievala."

Páči sa jej veľa spevákov či skupín: Elvis Castello, Beatles, U2, Nirvana, Pearl Jam, Rage Against the Machine, Sound Garden, Pretenders... Jedinou hudobnou celebritou, akú osobne stretla, je Eric Clapton.

"Pred štyrmi-piatimi rokmi v jednom klube, bola to náhoda, mal tam nejakú schôdzku, hrali sme spolu aj biliard a bol veľmi milý, čo ma prekvapilo, lebo to u takých hviezd nie je bežné."

A čo drogy?

"Nie, nikdy, sme veľmi čistá skupina. V minulosti som pracovala s bubeníkom, ktorý drogoval, a nefungovalo to, bol veľmi nespoľahlivý, nezodpovedný, niekedy neprišiel. Tak veľmi, ako mám rada Nirvanu, tak by som nikdy nechcela robiť s nikým, ako bol Curt Cobain. Žiadne drogy, ale pijeme české pivo, ktoré nám veľmi zachutilo. Aj slovenské je také dobré? Tak si dám."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári