školským rokom. Už teraz má nejeden zo študentov problém uniesť náklady na štúdium a preto žiada o sociálne štipendium. Ak spĺňa kritériá, škola mu ho poskytne, avšak pracovníčky študijných oddelení varujú, že štát na jednej strane dáva a na druhej zase berie.
"Pri posudzovaní príjmov študent preukazuje, že sú rodičia sociálne odkázaní. Ak sú obaja rodičia nezamestnaní a poberajú sociálne dávky, ktoré vypláca sociálny odbor príslušného Okresného úradu, študent to dokladuje. Podá si žiadosť, my mu schválime sociálne štipendium, napríklad 2000 Sk za mesiac. Sociálne odbory však žiadajú vysokoškoláka, aby sa preukázal, či poberá sociálne štipendium. Ak áno, oni mu štipendium zarátajú do príjmu rodiny a o túto sumu znížia sociálne dávky rodičom," hovorí pracovníčka študijného oddelenia, ktorá si nepraje byť menovaná.
Peniaze teda slúžia pre potreby rodiny a nie študenta. Za sumu poskytnutú školou by si mal zaplatiť internát, skriptá, proste byť hmotne zabezpečený. "Zbytočne teda o sociálne štipendium žiada, pretože ho aj tak nemá. Pritom sociálne štipendium vypláca vysoká škola spadajúca po ministerstvo školstva, no druhé ministerstvo sociálnych vecí a rodiny však už tieto peniaze berie. Máme asi 15 takýchto prípadov, v prvom rade by sa však o študenta a rodinu mal postarať štát a nie škola."
Proste to vyzerá tak, že štát len prelieva tie isté peniaze z jedného súdka do druhého. Na jednej strane sa tvári ako akýsi tútor s vôľou pomôcť, na druhej však striktne svoju pomoc vyplatenú prostredníctvom školskej inšitúcie odoberie.
O latentnosti štátu vedia veľmi dobre aj predstavitelia ministerstva školstva SR. "My o tom vieme. Poukázali sme na jedno ustanovenie v zákone o sociálnom zabezpečení ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny. Oni sociálne štipendium priznané študentom berú ako príjem rodiny, keď sa posudzuje okruh spoločne posudzovaných osôb. V spomínanom zákone totiž stojí, že sociálne štipendium sa považuje za príjem. Dal som návrh, aby poslanci iniciovali novelu tejto časti zákona. Neuspeli sme však. Oni to berú ako sociálnu dávku a hotovo. Na jednej strane štát dáva, na druhej strane berie, o čom to je..." hovorí Oldřich Bránecký zo sekcie vysokých škôl Ministerstva školstva SR.
"Urobili sme všetky možné kroky, ktoré sme mohli. Keby to bola naša vyhláška, jednoducho by sme to zmenili. Zákon o sociálnom zabezpečení, zákon o nezamestnanosti a zákon o daniach z príjmov. To všetko je previazené, oni to jednoducho považujú za príjem spoločne posudzovaných osôb. Keď sme na problém poukázali, dozvedeli sme sa, že to aj tak ide z jednej kapsy..." vysvetľuje O. Bránecký.
Ministerstvo práce teraz pripravuje návrh systému sociálnej podpory a preto rezort školstva chystá návrh novely vyhlášky o sociálnych štipendiách.
"Musíme to urobiť, pretože ak bude školné, dostane sa to do inej, ešte dramatickejšej polohy. Vznikne oveľa viac vypuklejších prípadov, hlavne vo východnej časti republiky. Momentálne máme na Slovensku 98 000 denných študentov vysokých škôl a z toho 8 percent poberá sociálne štipendium. Pritom päť percent z celkového počtu je v tej najnižšej hranici. Najhoršia situácia je v regióne stredu a východu Slovenska. Nezamestnanosť tam spôsobuje problémy, Bratislava to tak markantne nepociťuje."
Skutočnosť, že zodpovední pracovníci ministerstiev pristupujú k riešeniu problému s veľkou nevôľou, vidí O. Bránecký v nedostatočnom tlaku verejnosti. "Chyba je, že sa to nemedializuje, ľudia píšu, ale tlak je stále slabý. Nám to na ministerstve školstva padá na hlavu, tí ľudia píšu sem. Ak sa rozhodlo, že sa vysoké školstvo bude riešiť nie cez pôžičky, ale cez sociálne štipendiá, je potrebné, aby sa systém nastavil pre všetkých. Teraz, keď sa bude platiť školné, môže nastať, že dôjde k obrovskému nárastu sociálnych štipendií. Uvažuje sa o tom, že sa budú dotovať zo školného vo výške 10 percent. Aspoň tak to vyplýva z pripravovanej novely vysokoškolského zákona. Peniaze teda budú, ale nemôžeme povedať, koľkých to postihne."
Problém by mohli vyriešiť novelizované zákony. Nový sociálny zákon, ak bude schválený, však bude platiť až od 1. januára 2004, no školné by sa malo platiť už od septembra 2003. "Musíme to ustrážiť tak, aby sa sociálne štipendium viac za príjem rodiny nepovažovalo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
