Samozrejme stane sa tak vtedy ak parlament schváli pripravený návrh novely. Platiť by však mali interní i externí študenti. Vyzerá to tak, že minimálny poplatok bude 6 800, maximálny 13 800 Sk. Jeho výšku si budú môcť určiť fakulty. Vysoká škola tak bude mať rovnaké cenové limity pre denných študentov aj externistov.
Platiť by od januára mali všetci študenti, s výnimkou sociálne slabých. Za tých sa budú považovať vysokoškoláci v rodinách, ktorých príjem na jedného člena rodiny nepresahuje životné minimum (3 930 Sk). Pri štvorčlennej rodine s dvoma deťmi tak musí byť príjem domácnosti najviac 15 720 Sk. V prípade, že bude zárobok oboch rodičov vyšší, proste smola.
Okrem vysokoškolského zákona chce ministerstvo upraviť študentské pôžičky. Navrhuje zmeniť ich výšku na 40-tisíc Sk.
Študenti vysokých škôl vnímajú čiastočné spoplatnenie štúdia rozdielne, zväčša však negatívne. "Tí zhora, ktorí chcú tento zákon schváliť neštudovali v takých podmienkach ako my. Napríklad moji rodičia nemajú vytvorené ekonomické zázemie na takej úrovni, aby ma mohli ešte viac dotovať. Už teraz mi školu financujú z našetreného," hovorí študentka UPJŠ Anna, ktorá pochádza zo západného Slovenska. "Musím si platiť internát, stravu, literatúru, cestovné, odkiaľ na to brať? Mama síce pracuje, otec je ale dôchodca. mesačne ma už teraz vyjde škola na 5 tisíc korún. Sedemsto platím za internát, podobnú sumu za obedy, cestovné raz v mesiaci domov ma vyjde na 400 Sk, ďalej potrebujem na skriptá, MHD, raňajky a večere, niečo si prefotiť a aspoň raz týždenne vypnúť a sadnúť si so spolužiakmi na pivo. Je to ťažoba, rodičia žijú z úspor, nemôžem od nich pýtať. V lete chodievam na tri mesiace na brigádu do Nemecka, kde čosi zarobím. To využijem následne pri štúdiu. A sociálne štipendiá? Blbosť, nie sú dobré kritériá. Málokto vyhovie, poznám prípady, keď bolo sporných desať korún," dodala Anna.
Zastavili sme sa pri štyroch študentkách verejnej správy na UPJŠ. Zuzana, Mirka, Daniela, ani Martina nevidia na pripravovanom spoplatnení štúdia nič dobrého. "Po čase to môže prísť do štádia, že budú študovať len prominenti. Napriek tomu, že už teraz platíme veľa vecí, nemáme na škole technológiu. Štyri počítače, ktoré tam sú, sme videli raz, o internete nesnívame. Máme kopírku, na ktorú si musíme kupovať číp za 350 Sk. To je však len za to, že ju používame, za každú prefotenú stranu si musíme riadne zaplatiť. Študentské pôžičky sa síce zvyšujú na 40-tisíc ročne, ale... Ak nás niekto vyrazí vo štvrtom ročníku, len sa zadĺžime. A navyše nemáme istotu, že bude nejaká práca, treba to nejako splatiť. Z čoho? Človek po škole sa chce postaviť na vlastné nohy, šetriť si na byt, vybudovať domácnosť. To je kolobeh, ktorý nemá konca," dozvedáme sa od štvorice študentiek.
Rektor Technickej univerzity v Košiciach prof. Ing. Juraj Sinay, Csc. (na snímke) taktiež nevidí spoplatnenie štúdia za šťastné riešenie. "V súčasnej dobe nepovažujem za šťastné predloženie novely zákona, podľa ktorej by sa malo za štúdium platiť. V krajinách V4 nie je nikde štúdium spoplatňované. V Česku, Poľsku a na Ukrajine sa zaň neplatí, v Maďarsku to síce zaviedli, ale po pol roku zrušili. Rakúsko síce tento systém zavedený má, ale ak tam príde študovať Slovák, tak neplatí. Beriem to ako politické rozhodnutie, situácia však nie je pripravená na to, aby sme ťarchu nákladov za štúdium preniesli na plecia rodičov. Štát sa proste nemôže tako zbaviť zodpovednosti. V smernici Európskej únie č.58/2003, ktorá hovorí o postavení univerzít je spoplatnenie štúdia obmedzené tak, aby bol prístup k vysokoškolskému vzdelaniu pre študentov dostupný. Mali sme poradu vedenia TU, kde sme sa zhodli na tom, že vyberanie poplatkov za interné štúdium nie je najmúdrejšie," vysvetlil rektor TU.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
