ceny sa nespolieha. "Ale nech je človek akokoľvek nad vecou, v podvedomí je z toto očakávania nervózny. To sa nedá oddeliť. Ide o jeho prácu. A keď mu niekto povie: Je to fajn, má aspoň nejakú odozvu," prezradila Jana Kischner, ktorú však napokon v ankete predbehla Misha.

Pred pár dňami si sa vrátila z Amsterdamu, ako sa ti páčilo v krajine tulipánov?

- Bola som za priateľom. Stážuje v architektonickej firme. Je tam už pol roka v rámcu nejakého štipendijného programu. Bola to už moja tretia alebo štvrtá cesta.

Amsterdam inšpiruje.

- Bolo mi tam veľmi dobre. Vyhovovala mi najmä anonymita. Dávala mi priestor rozmýšľať nad inými vecami. Voziť sa v električke, alebo na bicykli a robiť si čo mi napadne. Určite som tam nabrala nové sily a dodalo mi to energiu. Páči sa mi ako v Amstredame funguje hiphopová komunita. To sa ani nedá porovnať s našou. A je tam vynikajúca soulová "rnb" scéna. Na černošskej hudbe som rástla. Odmalička som počúvala Michaela Jacksona alebo Soul to Soul. Ale potom som objavila aj rockové veci ako Janis Joplin, alebo The Doors.

V "Literárnych revoch" Dada Nagyho budeš čítať v kníhkupectve Česká kniha svoje poviedky.

- Ja tomu hovorím skôr slohové práce. Sú to iba také postrehy, spomienky. Dlho som premýšľala, nakoľko sa týmito textami takto verejne odkryť.

Ako vznikla spolupráca s literárnym guru Dadom Nagyom?

- Bola som jeho hosťom, keď robil v rádiu. Malo to vraj veľký ohlas. Nechala som sa prehovoriť. Zavolal ma, či by som si nechcela prečítať niečo svoje.

Prehováral ťa dlho?

- S tými vecami nevychádzam rada na svetlo sveta. Radšej čítam ľuďom, ktorých dobre poznám. A čítanie ma baví. Občas si preto niečo napíšem. Dokonca ma Štefan Hríb prehováral, aby som prispievala pre Domino Fórum. Raz som tam aj napísala a veľmi sa im to páčilo. Som človek, ktorý nedokáže dodržiavať termíny a uzávierky. Buď to zapne, alebo nie. U mňa je písanie skôr sporadický jav.

Bára Basiková napísala knihu "Rozhovory s útěkem". Neodvážiš sa pre niečo podobné?

- Občas sa cítim ako spisovateľ. Páčilo by sa mi to. Ale vydať knihu? To určite nie...fakt.

Potešila ťa platinová platňa, ktorú získal album Pelikán?

- Strašne. Lebo táto platňa nemala až takú propagáciu ako album v Cudzom meste. To, že sa Pelikán takto predáva a je oň záujem a čoraz väčší o niečom svedčí. Potešilo o to viac, lebo táto platňa nie je prvoplánová.

Škoda, že je v tieni predposledného albumu.

- Som veľmi rada, že aj bez masívnej mediálnej podpory si ľudia k nemu našli cestu. Je to vlastne taký príbeh, ktorý má začiatok aj koniec. Môžeš ho počúvať a nič ti na ňom nevadí. To je pozitívne. Hlavne, že ani mne nič nevadí, keď túto platňu počúvam s odstupom času.

Čo chystáš?

- To že som nadproduktívna chvalabohu platí stále. Stále robím nové a nové pesničky, demonahrávky. Máme už nejaké veci so slovenskými textami a možno by mohla ďalšia platňa vyjsť skoro. Netvrdím, že to bude určite tento rok, ale môže to tak byť.

Uvidíme ťa na východe Slovenska?

- Často sa ma ľudia pýtajú kedy tam prídem. Šnúru koncertov však teraz neurobíme, lebo nám chýba sponzor. Ale určite sa nám podarí niečo urobiť. Rada spomínam na posledný koncert v košickom Jumbe. Bolo to fajn.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári