Perinbaba bola tentoraz štedrá aj tam, kde inokedy býva snehu ako šafránu, teda v nížinách. Takmer štvrťmetrová výška snehovej pokrývky v našom meste však neprekonala rekord z roku 1940, kedy ho napadlo vyše pol metra, ani snehové zimy v rokoch 1963, 1967, 1979, 1987 a 1989.
Potešili sa nielen školáci o vianočných a jarných prázdninách, ale i prevádzkovatelia lyžiarskych vlekov bez technického zasnežovania. Menej už pracovníci Správy komunikácií a motoristi, ktorým februárová fujavica narobila neprejazdné záveje a kalamitné situácie. Ani tie však nemožno čo do intenzity a trvania porovnať s februárovou fujavicou v r. 1984, alebo snehovou kalamitou v januári 1987, kedy v trojmetrových závejoch na Východoslovenskej nížine ostali zaviate autá, autobusy i vlaky a rodili sa deti.
O intenzite tohtoročnej klimatickej zimy, ktorá sa začala trvalejším poklesom priemerných denných teplôt vzduchu pod bod mrazu 7. decembra a trvala do 7. marca, svedčia teplotné charakteristiky. Za uvedené obdobie sme v nej prežili 83 mrazových, 50 ľadových dní (s celodenným mrazom) a 19 dní so silným mrazom, pričom priemerná teplota za tri zimné mesiace december až február dosiahla -3,4 stupňa C.
Zima vyvrcholila o Vianociach na Štefana, kedy poklesla ortuť teplomera v Košiciach až na -20 stupňov C. Zaznamenali sme tak po dlhšom čase opäť arktický deň. Pripomeňme si, že doteraz najväčší mráz nameraný v Košiciach, tzv. absolútne minimum je -30,5 stupňa C ešte z roku 1940.
Podľa metódy tzv. záporných teplotných súm, čo je najvýstižnejšie kritérium pre hodnotenie zím podľa štatistického rozboru, sa tohtoročná zima hodnotou 352,5 stupňov zaradila v poradí na 10. miesto najchladnejších zím v povojnových rokoch, čo je opakovateľnosť raz za 6 rokov. Nepatrí do kategórie tuhých, ale iba chladných, avšak neskorých zím. Bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou na svedomí oneskorený začiatok jarných prác.
K zvláštnostiam tohtoročnej zimy patrilo nepochybne aj ustálené suchomrazivé počasie v druhej polovici februára za trvalého prílevu pevninského arktického vzduchu do karpatskej oblasti. Tento zvýraznil teplotný kontrast medzi chladnejším východom Slovenska a relatívne teplejším západom. Uvedený tzv. zimný monzun nám priniesol nielen povestnú ruskú zimu, ale pri bohatej snehovej pokrývke, trvajúcej 58 dní vytvoril k veľkej radosti lyžiarov ideálne podmienky pre zimné športy. Stabilizovaná tlaková výš nad európskym kontinentom sa zaslúžila aj o jediný extrém tohtoročnej zimy. Slnko, hoci zubaté, nás vo februári ožiarovalo počas 143 hodín, čo je najviac zo všetkých povojnových februárov. Je otázne, do akej miery ovplyvnil intenzitu tohtoročnej zimy trend dlhodobého globálneho otepľovania, ktorého dopad na stúpajúce ročné teploty vzduchu je jasne preukázateľný.
Autor: Čeněk Čermák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
