či pokročilými anorektičkami, dievčatami s poruchou prijímania potravy.
"Je ich ozaj veľa, za posledné obdobie som vyšetrila päť nových prípadov anorexie, z toho jedna pacientka mala len desať rokov. Veková hranica takýchto prípadov alarmujúco klesá. Žiaľ, podaktoré museli byť hospitalizované na našom oddelení," hovorí detská psychiatrička MUDr. Terézia Rosenbergerová z FNsP na Tr. SNP 1. "Je to doslova sezónna záležitosť. Pacientky ku mne chodia na jeseň a najmä na jar, keď idú v televízii Miss-ky."
Podozrivo chudnúce dievčatá si paradoxne najčastejšie všimnú skôr učitelia v škole, ako vlastní rodičia. Dievčatá na telocviku nevládzu, ich výkonnosť je horšia, pri následnom vážení sa odhalia veľké odchýlky. "Posledne som mala pacientku, ktorá schudla z 38 na 26 kíl. Takéto dievčatá musia byť hospitalizované. Samy si pomôcť nedokážu. Nasadí sa infúzia a nútené kŕmenie. Následná terapia je preto veľmi ťažká," vysvetľuje MUDr. Rosenbergerová.
Štíhlosť a krása sa v dnešnom svete považujú za záruku úspechu. Pohľadné dievčatá sa majú podstatne lepšie ako obézne. Ľahšie nadviažu známosť či zoženú prácu. Perfektú postavu nanucuje tlak doby. Svoje robia médiá, módne trendy, ale aj poznámky okolia. "V tomto smere k sebe dokážu byť kruté už deti. Urážky typu máš veľý zadok, si spuchnutá, nahlodávajú psychiku dievčat. Spúšťačom býva často učiteľ telesnej, ktorý upozorní na nadváhu, lebo dievča nevie šplhať. A tak prestáva jesť, neraňajkuje, nezje desiatu, peniaze na obedy minie na niečo iné," pokračuje psychiatrička.
Akonáhle rodičia začnú kontrolovať, čo ich dcéra zje, dievča je v strehu, vyberá si nízkokalorické jedlá, len zeleninu alebo ovocie, žiaden cukor. Často sa potom stane, že aj to, čo zje, následne naschvál vyvráti. Nasledujú záchvaty hladu, po ktorých sa hltavo naje, čo žalúdok neudrží a potrava ide von. "Anorektičky často zneužívajú i preháňadlá, aby v nich potrava zotrvala čo najkratšie. V rozvinutých štádiách sa stratí menštruácia, začnú jej vypadávať vlasy, dievča stráca ženské tvary, vychudne na kosť," dodáva MUDr. Rosenbergerová.
Časť dievčat trpiacich anorexiou sa dá vyliečiť, žiaľ, stále veľké percento prípadov končí smrťou. Detský organizmus je veľmi citlivý, a keď dojde k poruche metabolizmu, telo sa nemusí spamätať. "Liečila som jedno dievča, ktoré sa cez anorexiu dopracovalo až k epileptickým záchvatom následkom rozvratu vnútorného prostredia. A v prípadoch, že to nie je v poriadku doma, v rodine, anorexia ide ruka v ruke s obsedantno-kompulzívnymi poruchami, je sprevádzaná nutkavými rituálmi," vysvetľuje psychiatrička.
Jej prax ukázala, že anorexiou trpia vo väčšine prípadov ambicózne, šikovné dievčatá, ktoré v škole výborne prosperujú, navštevujú veľa záujmových krúžkov, sú aktívne. Takéto deti pochádzajú väčšinou z rodín, v ktorých sú rodičia veľmi málo všímaví. Málo sa deťom venujú, matka nie je dostatočne empatická k potrebám svojej dcéry. Hoci navonok vyzerá starostlivo, je príliš prísna a všetko chce mať pod kontrolou. Často práve samotné matky tlačia svoje dcéry do modelingu, súťaží a podobných prestížnych záležitostí, ktoré si vyžadujú štíhlu postavu, vo vidine ich lepšej budúcnosti. "Tejto chorobe môžu prepadnúť dievčatá už na začiatku puberty. Hoci u mladších pacientiek ide o netypickú formu anorexie," pokračuje doktorka.
Jedlo podľa nej odráža postoj dieťaťa k matke. Primárny konflikt vzniká už vo fáze kŕmenia, ak je matka v napätí, ktoré prenáša na dieťa, následkom čoho je toto nepokojné, vzdorovité a svoj problém vyjadruje odmietaním jej potravy. "Anorexia neskôr je už len pokračovanie tohto konfliktu. Dievča odmieta byť dospelou ženou. Nechce byť ako jej matka. Terapia sa teda zameriava nielen na medikamentóznu liečbu, ale hlavne na riešenie problému, ktorý tkvie práve v rodine, najčastejšie v matkinom postoji," hovorí psychiatrička.
Ako na záver dodáva, o čosi neskôr, okolo osemnásteho roku prichádza nebezpečenstvo v podobe ďalšieho typicky ženského problému. Bulímie. Ide o obdobu anorexie, tentoraz chorobné prejedanie sa. Táto diagnóza je väčšinou následkom životnej zmeny. Či už je to odchod z domu na internát, nástup na vysokú školu, veľmi často jej prepadajú napríklad dievčatá, ktoré sa vybrali do cudziny ako opatrovateľky detí. Sú samy, bez rodiny, známych, zázemia. Cítia sa opustene a tak jedia. "Porucha stravovania je vážna diagnóza, ktorú netreba podceňovať, ináč môže skončiť tragicky. Samotné dievčatá väčšinou strácajú súdnosť o svojom stave, preto je dôležité, aby ich rodina vyhľadala odbornú pomoc, kým nie je neskoro," uzavrie MUDr. Rosenbergerová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
