mobil s tým, že potrebujem jednu skladačku. Stretli sme sa, zobral ma do vozidla zn. Opel Ascona, ktoré viedol, pričom vedľa neho sedel chlapec, o ktorom viem len to, že sa volal Marek. Pomedzi predné sedadlá som dal som Ernestovi 500 korún a on mi odovzdal balíček s drogou. Potom som z vozidla vystúpil a pervitín som vzápätí okamžite užil. O chvíľu na to ma zadržali policajti," vypovedal v prípravnom konaní Roman F.
Dvojica mužov, ktorú tvorili Ernest Š. a Marek S., skončila pred súdom a čelila obžalobe z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej a psychotropnej látky, jedu a prekurzora a tiež obchodovania s nimi. Podľa obžaloby 15. februára lanského roka sa tí dvaja doviezli na bielom Opli pred blok na Čínskej ulici, kde na nich čakal Roman a došlo k predaju nezisteného množstva metamfetamínu. Potom si to obžalovaní namierili do Tornaľe. Za mestom, na čerpacej stanici pohonných hmôt, Ernest predal okolo 18. hod. neznámej osobe dva mobilné telefóny zn. Nokia a Panasonic. Po tomto kšefte sa vrátili do Košíc. Na sídlisku Dargovských hrdinov pri obchodnom stredisku Torysa vzali do auta 23-ročnú Košičanku Vieru. Keď ju chceli na Lidickom námestí okolo 21.20 hod. vysadiť, zadržali ich za dosť dramatických okolností, príslušníci Národnej protidrogovej jednotky. Ernest nerešpektoval výzvy policajtov a pokúšal sa im s autom ´zdúchnuť´.
Po predvedení osádky na obvodné oddelenie PZ sa pri osobnej prehliadke našlo u Ernesta malé umelohmotné vrecúško s bielym práškom. Pri následnej prehliadke vozidla bolo nájdených 8 skladačiek obsahujúcich bielu kryštalickú látku. Pri zadržaní mal u seba ešte aj 8-tisíc korún a dvanásť päťstokorunáčok.
Znaleckým skúmaním kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Košiciach bolo zistené, že biely prášok, zaistený u Ernesta a v aute, je metamfetamín, laicky označovaný ako pervitín, s prímesou glukózy. Bolo ho spolu 9.72 gramu s priemernou koncentráciou 37 percent, čo zodpovedá 3,6 gramu čistého stopercentného metamfetamínu.
Ernest sa obchodovania s uvedenou drogou dopúšťal opakovane približne v období jedného roka. Meno dodávateľa drogy však neprezradil. "Pervitín nájdený v mojom vozidle patril len mne, nikomu inému," vyhlásil na pojednávaní. Marek, jeho spoluobžalovaný, tvrdil, že o tom, že Ernest obstaráva a predáva drogy, nič nevedel a nemá s tým nič spoločné. Pred senátom Okresného súdu Košice I defilovalo len torzo klientely narkomanov, ktorých Ernest zásoboval omamným tovarom. Okrem Romana to bola Marcela, ktorá uviedla, že ho poznala len asi dva mesiace. "Dozvedela som sa o ňom, že vie zabezpečiť pervitín. Kupovala som si ho vždy v jeho aute, mal ho uložený pri riadiacej páke medzi prednými sedadlami. Za každú dávku som zaplatila 500 korún," vypovedala svedkyňa. Jej, ale i vlastné "nákupy" u Ernesta, potvrdil aj Jozef, ktorý v inkriminovaný deň tiež uviazol v sieti, ktorú rozhodili policajti. Trio svedkov pred súdom sa snažilo výpovede z prípravného konania korigovať s tým, že tak vypovedali pod nátlakom.
Slovo však dostali aj traja príslušníci Národnej protidrogovej jednotky - Východ, ktorí uvedených svedkov "vyťažovali". Všetci akúkoľvek formu psychického, či fyzického nátlaku popreli. "Písal som len to, čo Marcela ... uviedla. Vravela, že si od obžalovaného kúpila pervitín asi 10-krát a kvôli jeho kúpe na neho čakala U legionárov aj v ten deň, keď sme ju zadržali. Sama nám dala číslo mobilu, na ktorý mu poslala esemesku, či jej môže predať pervitín za 500 korún," vypovedal svedok.
Jeho ďalší kolega zas uviedol, že Romana pozorovali, ako kupuje drogu a následne ho zadržali. "Ani ja, ani nikto iný sa mu nevyhrážal väzením. Nerobil som na neho žiadny nátlak, nenútil som ho a nenavádzal na to, ako má vypovedať, písal som len to, čo sám uviedol," zdôraznil svedok.
Ďalší príslušník protidrogovej jednotky citoval nasledovné vyjadrenie Jozefa..., ktorého vyťažoval: "Raz to muselo prasknúť, veď už celé Košice vedeli, že Ernest je dilerom pervitínu."
Obžalovaní sa k užívaniu uvedenej drogy priznali, no nie ku skutkom, ktoré im kladie za vinu obžaloba. "Nikdy som pervitín nepredával, ten, ktorý bol zaistený v mojom aute, som mal pre vlastnú potrebu," vyhlásil na záver pojednávania Ernest. Jeho spoluobžalovaný Marek uviedol: "Necítim sa vinný, žiadny trestný čin som nespáchal, ak ním nie je to, že som sa stýkal a vozil v aute s Ernestom."
Posledné slovo mal však senát, ktorý na základe vykonaného dokazovania uznal vinným podľa paragrafu 187 ods. 2 Trestného zákona len Ernesta Š. Po zrušení verdiktu, ktorým bol v roku 2001 odsúdený na 3 a pol roka basy, ale trest si neodpykal, mu súd uložil súhrnný trest 5 rokov so zaradením do I. NVS. Mareka spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal.
Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
