predstaviteľmi regionálnej samosprávy, štátnej správy a poslancami VÚC. Starostov a primátorov privítal ako svojich bývalých kolegov, pričom sa ich snažil presvedčiť, aby venovali veľkú pozornosť príprave referenda o vstupe Slovenska do EÚ.
"Podceňovanie sa nám aj napriek priaznivým prieskumom verejnej mienky nemusí vyplatiť. Miestne osobnosti by mali v regiónoch oslovovať konkrétne skupiny podnikateľov, poľnohospodárov, či mládež a nečakať len na oficiálnu vládnu kampaň. Som presvedčený, že májové referendum bude ako prvé z tých doterajších úspešné," uviedol prezident, pričom ešte podotkol, že dôležitá bude aj vysoká účasť lebo, "čím viac ľudí príde hlasovať, tým viac hlasov bude aj za vstup."
Za najlepšie argumenty, prečo by sme mali vstúpiť do EÚ považuje prezident príklady Írska, Grécka, Portugalska a Španielska, ktorých sa po začlenení do únie výrazne zvýšil ekonomický rast. Naopak, odmietol strašiaka tzv. prechodných období, vďaka ktorým nastane voľný pohyb pracovných síl v niektorých krajinách EÚ až o niekoľko rokov po našom vstupe. "Tým sa tu zbytočne len straší. O našich ľudí je veľký záujem v členských krajinách, v Luxembursku ich napríklad budú potrebovať niekoľko stotisíc," uviedol s vážnou tvárou.
Obavy má však z toho, že SR si kvôli nedostatku kvalitných projektov nebude vedieť vyčerpať prostriedky z 500 miliónov eúr, ktoré by k nám mali v nasledujúcich rokoch zo štrukturálnych fondov EÚ. Ako povedal, bude potrebné, aby úradníci zaoberajúci sa projektmi pre EÚ nesedeli iba v Bratislave, ale boli minimálne na každom úrade VÚC, aby s nimi mohla samospráva operatívne konzultovať projekty, tak ako je to napr. v Maďarsku. "Lenže, ak sa to bude organizovať tak, že sa tie miesta budú obsadzovať podľa zoznamu voľných ľudí, ktorí pôsobia v niektorej politickej strane, tak sme nič nevyhrali..."
V naznačenej kritike vládnej koalície pokračoval aj v súvislosti s prebiehajúcimi ekonomickými reformami, pričom najviac sa mu nepozdávalo, že jednotlivé ministerstvá nemali dopredu spočítaný ich dopad na bežných obyvateľov. Aj preto apeloval na prítomných, aby mu signalizovali, či niektorý z prijatých zákonov nebude až príliš tvrdý. "Musíme urobiť včas korekcie a chybu odstrániť, aby reformy boli únosné. Podľa mojich poznatkov až 10 percent obyvateľov na Východnom Slovensku žije v biede," uviedla hlava štátu a prisľúbila, že o týchto získaných poznatkoch sa chystá informovať kompetentných ľudí vo vláde a parlamente.
V rámci svojich možností by sa prezident chcel zasadiť aj o presadenie skoršieho termínu výstavby tzv. rýchlocesty medzi Košicami a Miškolcom a jeho podporu má aj projektu výstavby "južnej" rýchlostnej komunikácie medzi Bratislavou a Košicami.
Zaujímavý názor prezentoval pri diskusii starosta košického sídliska Ťahanovce Cyril Betuš, ktorý poukázal na nedostavanosť sídliska. "U nás máme okolo 8000 mladých ľudí vo veku okolo 18 rokov. Ak nebudú mať kde bývať, odídu nielen z Košíc, ale aj zo Slovenska. Na sídlisku máme pripravené inžinierske siete. Stačí len začať stavať, no nie sú na to peniaze..."
To nenechalo ľahostajným ani Rudolfa Schustera, ktorý všetkým pripomenul, že nebyť jeho ťaženia voči komínom košickej magnezitky, nezačalo by sa ešte za socializmu ani s výstavbou spomínaného sídliska. "Aj teraz by som postupoval rovnako ako vtedy," rezolútne vyhlásil a vzápätí sa už dostal aj k odpovedi na Betušovu otázku. "Urobili sme veľkú chybu. Štát sprivatizovať všetky banky. Mali sme si nechať aspoň jednu, ktorá by mladým ľuďom poskytovala lacné úvery či už na podnikanie alebo bývanie. Aj z privatizačných peňazí sme si mohli niečo nechať a podporiť z nich bytovú výstavbu. Lenže to sa nestalo... Ak sa nebudú stavať byty, ľudia budú odtiaľ utekať," dodal prezident.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
