prednostom Jaroslavom Senčákom.
"Najčastejšie sa sťažujú na psov a ich exkrementy na trávnikoch a psy samy doma svojím brechaním, kňučaním a zavýjaním privádzajú susedov do zúfalstva." Vodiči zas zúria na "terénnu" cestu na Čingovskej ulici, ktorú treba minimálne zaplátať.
Ďalej sa Jazerčania sťažujú na "reštaurácie prekračujúce záverečnú a incidenty ľudí vracajúcich sa z nich v noci domov, ktorí všetko, čo im stojí v ceste, rozhádžu, rozkopú".
J. Senčák vníma jazerský "fenomén zastávky" už takmer osobne. "V novembri-decembri sme spoločne s DPMK dali zastávky do poriadku, lebo boli v dezolátnom stave. Ani nie po týždni však boli prvé sklá opäť rozbité!" "Rekord" padol na Dneperskej, za jednu noc z piatka na sobotu tam zarinčalo desať sklených tabúľ... Z nových skiel bolo už odvtedy "zrušených" 70 v celkovej hodnote 50-tisíc korún. "Hlavne tie spodné, lebo do tých sa dá dobre kopnúť..."
J. Senčák je však prednostom telom i dušou. "Už mi to raz v noci nedalo pokoj, hovorím si: ´Kurnik šopa, každú noc dačo rozbijú´, tak som sa vybral o štvrť na dvanásť postáť si trochu na zastávke OC Branisko a prichytil som troch vyše 20-ročných mladíkov, ako rozbíjali sklá. Práve šla električka, zastavil som ju a zavolali sme políciu. Boli traja, toho jedného, čo kopol do skla, som trochu pridržal, tí dvaja odišli. So všetkými tromi by som sám mal problém, ale stačí chytiť jedného, ostatní sa priznajú (úsmev)," líči pozoruhodnú historku. "Štátna polícia má totiž málo ľudí a mestská polícia sem chodí len asi trikrát za týždeň, ale nie v nočných hodinách."
A so sťažnosťami na kontajnery to zas chodí takto: "Ľudia vždy sypú od kraja, z toho najbližšieho ku vchodu sa už sype von, ďalší je poloprázdny a posledný je prázdny, a potom volajú, že majú okolo kontajnerov bordel."
Mesačne majú na Jazere dve-tri písomné sťažnosti či žiadosti a ďalších 10-15 telefonických. Podaktoré aj pobavia. "Pred pár dňami prišli za mnou dvaja občania a žiadali plynové masky a pláštenky, lebo v novinách čítali, že na obecných úradoch im ich kedykoľvek vydajú." A dokonca: "Telefonovala pani, že potrebuje masku aj pre psa, a myslela to smrteľne vážne." Jazerčania majú masky pre každého občana, ale všetky sa nachádzajú v centrálnom sklade, v mimoriadnej situácii by ich priviezli.
Jaroslav Senčák prednostuje na Jazere už osem rokov. V pamäti mu utkvel dnes už nebohý "sťažovateľ-rekordér". "Pán Rybár z Rovníkovej ulice. Sťažoval sa od nás cez predsedu vlády až po prezidenta, každé dva-tri týždne prišla sťažnosť, husto popísané strany, sťažoval sa napríklad, ešte aj keď mu v obchode namiesto 10 deka šunky odrezali 11, veľa jeho sťažností ani nepatrilo nám, ale rád k nám chodil, vyrozprával sa, viedli sme nekonečné debaty."
Autor: jav
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
