rokov. Súd ich uznal vinnými z pokračujúceho trestného činu vydierania so zbraňou v jednočinnom súbehu s trestnými činmi ublíženia na zdraví a výtržníctva. Uvedených skutkov sa dopustili v spolupáchateľstve a všetky zaistené strelné zbrane, vrátane bejzbalovej palice, ktoré pri nich použili, prepadli v prospech štátu.
Podľa obžaloby prokurátora 29. októbra 2001 sa obžalovaní priviezli na dvoch motorových vozidlách zn. Mazda a Mercedes z Rožňavy do Plešivca. Prišli tam pátrať po zlodejovi, ktorý sa predtým vlámal do vozidla ich spoluobžalovaného Františka L. a ukradol mu autorádio. Ján S., František L. a Róbert T., napadli na čerpacej stanici v Plešivci tam prítomného Tomáša B. A to tak, že najprv ho Ján asi trikrát udrel dlaňou po tvári a potom spolu s ostatnými, pod hrozbou ďalšej bitky, ho prinútili nastúpiť do Mercedesa, ktorý riadil Oskar B. Proti jeho vôli ho odviezli najprv do Gemerskej Panice, potom do Rožňavy, Revúcej a späť do Gemerskej Panice. Počas jazdy ho František L. viackrát udrel do tváre a všetci obžalovaní v aute sa mu vyhrážali smrťou, polámaním rúk a nôh. Takýmto spôsobom prinútili Tomáša, aby zavolal z mobilu Alexandrovi K. Mysleli si totiž, že to on, ukradol autorádio… Tomáš z obavy o svoj život a zdravie, mu nakoniec zatelefonoval.
To, čo sa dialo ďalej, pripomínalo zlý sen, alebo skôr scenár filmu, ak uvážime, že za vyčíňaním obžalovaných bola krádež autorádia. Podobných je denno-denne ako maku, ale kam by sme prišli, keby majitelia, ktorým sa nejaký zlodej vlámal do auta zobrali spravodlivosť do vlastných rúk a ohrozovali životy nevinných ľudí. Po tom, čo Tomáš pod zámienkou obchodného rokovania vylákal Alexandra na stretnutie v Gemerskej Panici, si na neho pri železničnej stanici počkal nielen on, ale všetci obžalovaní. Oskar ho vyzval, aby vrátil ukradnuté autorádio. O žiadnom nevedel, ale to vyzývateľovi nebránilo, aby ho udrel tak, že spadol na zem.
"Tam ho chytil za vlasy a ťahal smerom k ceste. Pokúsil sa mu ujsť, ale Oskar ho začal prenasledovať a pripojili sa k nemu aj Róbert s Františkom, ktorý podkopol Alexandrovi nohy. Keď spadol, Oskar ho bil a ťahal za vlasy k autu. Najprv mu udrel hlavou o zem a potom mu na ňu stúpil a pritlačil ju k zemi, zatiaľ, čo ho jeho kamarát Ladislav, kopol do tváre…" opísal Tomáš incident, ku ktorému došlo na priecestí pri železničnej stanici. Ani ostatní obžalovaní nestáli so založenými rukami, a ako sa vraví, do nešťastného mladého muža si udreli, či kopli aj oni. Vyzývali ho, aby sa priznal, že ukradol autorádio.
Z výpovede napadnutého Alexandra vyplynulo, že ani ostatní obžalovaní neboli len pasívnymi divákmi, ale udreli si do neho… František mu zdvihol ľavú ruku a držal ju vystretú smerom hore po celý čas, čo ho Dragan udieral bejzbalovou palicou po predlaktí i po chrbte… Alexander utrpel viacero zranení. Mal zlomenú nosnú kosť s posunom úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, tváre, chrbta, rúk a kolien. Zo zranení sa liečil tri týždne.
Po "nakladačke", ktorú dostal, ho obžalovaní odviezli domov, ale Tomáša K., ktorý ich musel uistiť, že to, čo robili s Alexandrom, nevidel, odviezli so sebou do Plešivca. Tam ho nechali v aute, ku ktorému po nejakom čase prišiel jeho menovec Tomáš E. Vyhrážkami o ublížení na zdraví ho obžalovaní nútili, aby sa priznal, že ukradol Františkovi L. auto. Donútili ho nasadnúť do mazdy a spolu s Tomášom B. ho odviezli na parkovisko pri štátnej ceste pri obci Vidová. Všetci ho bili, vyhrážali sa mu smrťou, ak sa ku krádeži auta neprizná, resp. nepovie, kto to urobil. Obžalovaný Dragan mieril Tomášovi na krk zbraňou. "Prinútil ma otvoriť ústa a vložil mi do nich hlaveň zbrane. Ďalší (bol ním Oskar) mi pritom mieril zbraňou na nohy… Bolo ich veľa, mal som z nich strach. Chcel som sa od nich dostať čo najskôr preč, preto som im povedal, že auto mohol ukradnúť J.," uviedol Tomáš. Dodal tiež, že potom musel mladíkovi, ktorého meno uviedol, zavolať z mobilu. V Rožňave ho pustili s tým, že ho nájde a najneskôr o hodinu privedie na dohovorené miesto. Pohrozili mu, že ak to neurobí, ponesie následky, ale k tomu už vďaka zásahu polície nedošlo.
Obžalovaní Rožňavčania sa v prípravnom konaní k spáchaniu uvedených skutkov nepriznali, tvrdili, že všetko je vymyslené a vykonštruované. Traja z nich sa však na pojednávaní rozhodli vypovedať a priznali, že nielen oni, ale aj ich spoluobžalovaní, ktorí to popierali, boli v Plešivci, Gemerskej Panici i Revúcej, teda na miestach, o ktorých hovorili poškodení.… Napriek tomu jeden po druhom tvrdili: "Necítim sa vinný!" A to s tým, že trojici poškodených mládencov chceli dať len príučku v súvislosti s krádežou autorádia a auta. Nepopreli, že ich párkrát udreli, ale tvrdili, že išlo len o facky, resp., že ich neťahali nasilu do auta, vraj šli s nimi dobrovoľne. Oskar B. a Dragan L., ktorí boli podľa výpovedí poškodených najaktívnejší, to rázne odmietli a nepriznali ani to, že pri páchaní uvedenej trestnej činnosti použili aj zbrane.
Z vykonaného dokazovania bol zrejmý opak. Senát nemal dôvod neveriť poškodeným a najmä Tomášovi E., ktorý bol z nich najútlejší a tvrdil, že obžalovaných bolo veľa a preto sa ich bál. Pri konfrontácii s Oskarom a Draganom im do očí povedal, že na neho mierili zbraňami tak ako to opísal... Navyše, ako zdôraznila predsedníčka senátu, obžalovaní neboli oprávnení konať tak ako konali ani v prípade, že by išlo o skutočných páchateľov krádeží.
S prihliadnutím na mieru zavinenia a na inú, predchádzajúcu násilnú trestnú činnosť Oskara B., Dragana L. a Ladislava H., im súd uložil súhrnné nepodmienečné tresty 5, 4 a pol a 4 roky, Jánovi T. 3 roky, Františkovi L. a Róbertovi T. po dva roky. S výnimkou Oskara, ktorého zaradil pre výkon trestu do druhej nápravnovýchovnej skupiny, zvyšní piati si ho odkrútia v prvej NVS. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
