hravé, ale pritom hĺbavé. V súčasnosti je členom SND v Bratislave a hosťuje aj v divadla "A ha". V utorok si pekný hlas Mariána Geišberga mohli vypočuť návštevníci komorného koncertu vo foyer Domu umenia. Čítal poviedku Siddhárta nemeckého spisovateľa Hermana Hesseho, podnietenú Budhovým životným príbehom.
Oslovuje vás východná filozofia?
- Ja viem o budhizme a hinduizme strašne málo. Iba to, čo vedia asi všetci ľudia. V každom regióne alebo v každej krajine potrebujú nejakého Boha. Asi sa nevedia na seba spoľahnúť.
A vy tiež?
- Som ateista.
Určite v niečo veríte.
- Verím v pracovitosť ľudí, v priateľstvo, v ženu verím a to už by mohol byť pomaly aj Boh. Nie? Ha, ha ...Ale nie, je to tak, že všetci z tohto priestoru sme kresťania, takže morálne zásady či kánony máme v sebe zakódované. Tie samozrejme pochádzajú z kresťanstva. Tomu sa nikto nevyhne. Má to od svojej matky, od svojej babičky. Jednoducho je to tak.
Žijete na vidieku, ale pracujete v Bratislave. Zrejme nemáte radi mesto.
- Ale niežeby som ho nemal rád. Jednoducho niekto rád žije v meste a mne zas viac vyhovuje žiť na vidieku.
Prečo?
- Je tam väčší pokoj. Bol som dávno rozhodnutý, že tam chcem žiť, len sa mi to nedarilo zrealizovať. Stále som sa sťahoval. Putoval som ako Hesseho hrdinovia. Mestskí ľudia sa priveľmi ponáhľajú a ja sa z toho nechcem vyčleňovať. Tiež sa naháňam ako blázon a neviem, či je to zdravé. Bohužiaľ, stupeň organizácie práce u nás je ešte na nízkej úrovni. Takže sa človek musí veľa nabehať. Ešte sme sa nenaučili svoj čas a svoju prácu si organizovať, aby nás to stálo menej času. Stále ho máme menej a menej. Aj počítače nám vtrhli do života, ale neuľahčili nám prácu, len nám skomplikovali život.
Ale poviedky píšete na počítači.
- Určite a používam aj internet.
Na vidieku sa vám určite zíde.
- Dobre sa s ním komunikuje s ľuďmi cez hranice.
Chatujete? Máte svojich virtuálnych známych?
- No. Aj brata mám v Amerike, robí kamionistu.
Vy ste si tiež v najnovšom filme Dlhá krátka noc zahrali šoféra.
- Nedávno som robil postsynchróny. Čoskoro by ho mali vysielať v televízii.
Aký ste boli šofér?
- Mal som pre istotu profesionálny dozor. Keď bola obtiažna situácia, tak šoféroval on. Ale musím povedať, že dvakrát nabúral.
Uživili by ste sa ako šofér autobusu?
- Viem si aj to predstaviť.
Mohli by ste cestujúcim recitovať básničky.
- Do mikrofónu? Dalo by sa urobiť kultúrny autobus. Bola by to taká dosť dlhá linka, okrem projekcie by tam bolo aj slovo. To by sa dalo. Len neviem, či sa dá naraz myslieť na nejaké verše aj šoférovať.
Na vysokej škole ste mali "Frontové divadlo" a cez prázdniny ste cestovali za divákmi.
- To bolo vlastne tiež autobusové divadlo. Išli sme z dediny do dediny, z mesta do mesta. Tuším, že to organizovalo SZM.
Stretávate sa ešte so spolužiakmi?
- Bol som v ročníku s Borisom Farkašom, Petrom Šimunom, Tibor Vokoun je v Trnave a v Košiciach je Robo Šudík.
Minule zorganizoval stretnutie Boris Farkaš, ale prišiel iba Šudík až z Košíc. Bolo to blízko Bratislavy na Borisovej chate. Navaril guláš a nemal ho potom kto zjesť. Róbert ešte k tomu nepil, takže sa neminul ani alkohol, ani jedlo. Povedali sme si, že to budeme musieť zorganizovať nabudúce sami bez Borisa, lebo ten sa poriadne naštval.
Ťažko vás dať dokopy, keď ste všetci takí rozlietaní. Na čom teraz pracujete?
- Skúšam v národnom divadle Ibsena. Budem tam hrať pátra, ktorý sa vzdá svojho kňazského povolania, lebo chce byť voľnomyšlienkár a skončí to samovraždou, lebo sa mu to nepodarí. Nie je také ľahké opustiť svoje vlastné korene, svojich ľudí a začať hrať nejakú inú úlohu na akú sú už zvyknutí. A točím teraz s Agnieskou Holland v Jánošíkovi. Hrám člena zbojníckej družiny Jakuba Šutku. V apríli pokračujeme v nakrúcaní exteriérov.
Ako sa vám pracuje s touto svetovou režisérkou, ktorí žije v Poľsku a tvorí v Amerike ?
- Ona vie perfektne po Slovensky, lebo má muža Slováka, operného režiséra Adamíka. A jej dcéra tiež hovorí dobre.
Páči sa vám postava, ktorú stvárňujete ?
- Dnes je to nie tak, že páči nepáči... Vďaka za každú robotu. S Agnieskou je dobrá práca. Je to inšpiratívne. Okrem toto ide už tuším o štvrtú filmovú podobu Jánošíka a toto má v podtitule Pravdivá história o Jurajovi Jánošíkovi. Má aj frajerky a je skutočný z mäsa a kostí. Doteraz si ho Slováci idealizovali. A sú to výmysly. Bol to kurucký zbeh.
Takže sa niektorým ľuďom zrúti mýtus, keď uvidia film?
- Mýty sú tu od toho, aby sa búrali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
