predstavením jeho Směšného divadla s názvom Šlamastiky Luďka Sobotu. Českému komikovi, preslávenému najmä filmami Jáchyme hoď ho do stroje, či Jen ho nechte ať se bojí, kontrovali na javisku mím Jaroslav Čejka, Bára Moutelíková, Petr Jančařík, Milan Šimáček a v neposlednom rade aj jeho životná partnerka Adriena Vlasáková Sobotová.
Všimla som si, že sedíte v oddelenej šatni ako vaša žena.
- Lebo náš kolega Čejka je baba. Cíti sa dobre v ženskej šatni. A my traja ostaní chlapi sme spolu.
Čerpali ste pri písaní scenára Šlamastík aj z vlastného života?
- Čerpal som zo života vôbec. Ja tam figurujem ako element, ktorý je vlastne pôvodcom tých šlamastík. Má to pôsobiť tak, že obecenstvo, to znamená ľudia, ktorí chcú poradiť, majú vo mne záporný príklad. Som nešikovný, samozrejme hlavne preto aby to bolo komické. Snáď sa mi to darí.
Vraj ste boli pred nedávnom v Afrike na safari.
- Na safari tiež. Boli sme tam s mojou rodinou teraz nedávno, veľmi sa nám tam páčilo, najmä tá horúčava bola bezchybná. A v týchto Košiciach som zas zistil, že je tu ďaleko väčšia zima než trebárs v Bratislave, alebo dolu na juhu Slovenska. Hrali sme aj v Leviciach. A boli sme aj na Spiši kde bol ešte sneh.
Videli ste v Afrike leva?
- Leva práve nie. Môj syn áno. Ale zato som zažil zopár strašne drzých opíc, ktoré nám vliezli až do hotelovej izby.
Podmanila si vás Afrika niečím?
- Skôr, ma fascinovali, ale to nie je nič veselého, tie sociálne rozdiely. Na jednej strane sú pekné vily a domy, sú tam aj bohatí černosi, ale dosť skľučujúco na mňa pôsobili tie detičky, ktoré keď vidia autobus s turistami naťahujú ručičky a chcú keksíky, cukríky a vy im to vešetko dávate a je to veľmi smutné.
Pobavil ma váš výstup pri odovzdávaní filmových cien Český lev. Ďakovali ste za cenu, ktorú ste nedostali a moderátor Jaroslav Dušek si vás plietol s ministrom financií Sobotkom. Spolupracovať s takýmto moderátorom dá určite zabrať.
- Mne ani nie. Pretože ja som si na to už zvykol. Tento spôsob divadla, ktorý robí on, som ja robil už pred 30 rokmi s Jozefom Dvořákom v Ústí nad Labem, alebo i v Prahe. Hrali sme napríklad predstavenie, ktoré sa volalo 'Vešanie' kde sme takto imprivizovali. Ale teraz už na to nemám nervy. Dušek je nakoniec podststatne mladší. Jeho mama kedysi robila v Semafore, takže som ju dobre poznal.
S ministrom Sobotkom ste sa po odovzdávaní levov ešte stretli?
- Potom sme sa už vôbec nerozprávali. Bola to iba improvizácia. Vachler s Dušekom mi povedali, že tam príde minister. Pôvodne chceli laborovať s menom Sobota Sobotka, že by z toho mohlo vzniknúť niečo komického. Navrhol som im, že by sa mi omoho viac páčilo keby mi dali nejakú cenu. Oni hneď: To je dobrý nápad. Urobíme to s tou cenou, ktorú si akože prídedte zobrať. Potom to už bolo tak ako to dopadlo. Ale aj v našich predstaveniach vychádzame z improvizácie. Pred tým, keď ešte s nami Hral Jirka Wimmer, ktorý tragicky zahynul, nás tie najlepšie fóry napadali priamo na javisku. A teraz je to zas na skúškach. Ale musím povedať, že názov Šlamastiky Luďka Sobotu vymyslel práve Jirka Wimmer, boli sme spolu na Kanárskych ostrovoch a ja som tam písal scenár.
Prekvapolo ma keď ste pred troma rokmi vystúpili na hudobnom festivale Pohoda v Trenčíne.
- To bol veľmi zvláštny pocit. Najviac ma fascinovalo ako tam v tom blate tancovali ľudia a boli úplne v tranze. A nečakal som, že tie pesničky Ivana Mládka, ktoré som spieval, ich dostanú do varu a začnú sa čvachtať v bahne.
Máte v repertoári ešte stále "Žížaly"?
- Mám. Ale mám aj nové pesničky. V predstavení Šlamstiky spievam úplne novú, ktorú som si napísal sám.
V máji oslávite jubileum.
- To mi radšej nepripomínajte. Bol by som rád, keby sa na to zabudlo. Pôvodne som chcel oslavu spojiť s oslavou svojho seriálu Šlamastyky Luďka Soboty, ktorý som mal nakrúcať ale vzišlo z toho, lebo nie sú peniaze. Takže zatiaľ je iba javisková verzia. A moja jediná túžba je urobiť tento seriál, než umriem. Ani neviem či to vôbec budem sláviť.
Ako sa vám páči na Slovensku?
- Mám ho strašne rád. Najmä tú slovenskú pohostinnosť. Tá ma vždy dostane do kolien. Musím si však už dávať pozor, aby som sa príliš nenechal hostiť. Neviem či je to tým, že Slováci majú takúto povahu alebo či ma majú naozaj tak veľmi radi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
