obleku s ľanovobielymi vlasmi a fúzkami, ktorý sa pri chôdzi opieral o paličku, prezrádzala únavu… Nečudo, keď namiesto domova a zaslúženého odpočinku "trčí" už vyše pol roka vo väzbe a na sklonku života musí čeliť obžalobe z pokusu o trestný čin vraždy. Pred senátom Krajského súdu v Košiciach sa totiž ocitol preto, že chcel zabiť svojho 37-ročného syna Jozefa. Prepichol mu srdce, ale vďaka rýchlej odbornej pomoci a okamžitej operácii napadnutý syn útok nožom prežil…
K incidentu, ktorý mohol skončiť smrťou Jozefa M., došlo 13. júla lanského roka v Kusíne, okr. Michalovce v rodinnom dome obžalovaného. Tam okolo 19.00 hod. otec bodol syna do hrudníka nožom s dĺžkou čepele 15,2 a šírkou 2,4 cm. Bodol ho len raz, ale tak nešťastne, že mu prepichol srdce. Spôsobil mu zranenie pravej srdcovej predsiene, v dôsledku čoho Jozef upadol do stavu klinickej smrti. "Chcel som ho zabiť. Keď sa pred dvoma rokmi vrátil domov z basy, často ma bil a napádal, najviac vtedy, keď bol opitý. Bolesť sa nedá trpieť večne. Mal som už všetkého akurát dosť," vysvetlil motív svojho konania obžalovaný.
Ako ďalej uviedol, bola sobota a on si večer zapol televízor. Vtedy sa zobudil syn a začal mu vulgárne nadávať. Kričal na neho, prečo zapol televízor, že ho ruší a nedá mu spať. "Sedel som na stoličke pri jeho posteli, on ma schmatol a ťahal k sebe. Zľakol som sa, že ma chce zasa zbiť, preto som pravou rukou uchopil nôž, ktorý bol na stole. Potom som ním bodol syna do hrude… Keď spadol na zem, vytiahol som nôž z rany a odišiel som do krčmy, ktorá je hneď vedľa môjho domu. Tam som všetkým povedal, že som si zabil syna. Ostal som tam dovtedy, kým neprišla sanitka a policajti," opísal okolnosti, ktoré predchádzali pokusu navždy sa zbaviť potomka, ktorý ho terorizoval.
Jozef M. sa druhý raz narodil. Do michalovskej nemocnice ho priviezla záchranka v stave klinickej smrti a začala mu zlyhávať činnosť pľúc i krvného obehu. Tam sa podrobil dvojhodinovej operácii, ktorá bola úspešná.
Liečba Jozefa M. netrvala dlho. Poranenia sa mu hojili bez komplikácií, a tak bol na vlastnú žiadosť prepustený z nemocnice už po dvoch týždňoch.
Pred senátom Krajského súdu v Košiciach využil právo nevypovedať, preto predseda senátu prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. "S otcom sme sa často hádali. Nemal ma rád. Odkedy som sa vrátil domov z basy, nedal mi dýchať. Vždy ma pre niečo kritizoval, kričal na mňa, nech som sa akokoľvek snažil, nič, čo som urobil, sa mu nepáčilo. To, čo mi urobil, som však od neho nečakal," uviedol na margo vzťahov Jozef. Incident, ku ktorému došlo medzi ním a otcom, opísal inak ako obžalovaný. "V sobotu som celý deň pomáhal kamarátovi. Bol som unavený, preto keď som prišiel domov, ľahol som si, že si odpočiniem. Driemal som, ale podvedome som registroval, že otec niečo hľadá v zásuvke. Skôr, ako som si uvedomil, čo robí, nastriekal mi do očí Biolit a pichol ma nožom do hrude. Viem, že to chcel zopakovať, ale podarilo sa mi ho odstrčiť a potom si už pamätám len ľudí okolo mňa," tvrdil pred vyšetrovateľom Jozef.
Na jeho výpoveď reagoval obžalovaný nasledovne: "Cigánil, nebolo to tak. Ťahal ma k sebe a ja som sa zľakol, že ma bude biť. Celý život popíjal, a keď prišiel domov opitý, tak ma bil. A nielen mňa, veď kvôli peniazom si skoro zabil aj vlastnú mať…"
Z výpovedí svedkov, ktorí defilovali pred senátom, vyplynulo, že keď prišiel do krčmy a oznámil, že zabil svojho syna, nikto mu neveril. Dokonca ani vtedy, keď videli zakrvavený nôž, ktorý položil na stôl. Žartovali s ním, či robil zajačiu zabíjačku, ale on opakoval, že zabil Joža. "Z výrazu jeho tváre sme usúdili, že to myslí vážne, ale do jeho domu, ktorý stojí hneď vedľa krčmy, nikto nechcel ísť. Posielal ma tam, povedal: Mišku, chodz do chyži, zabil som syna! Šiel som sa tam pozrieť a videl som, že Jozef leží na zemi v kaluži krvi, aj to, že ešte žije, lebo chrčal," vypovedal Michal S. On i ďalší svedkovia potvrdili, že o konfliktoch medzi otcom a synom vedeli. Nikto z nich však netušil, že by starý pán bol schopný zaútočiť na syna takým spôsobom, ako to nakoniec urobil.
Duševný stav obžalovaného skúmali znalci z odvetvia psychiatrie a psychológie. Dopracovali sa k záverom, že osobnosť Jána M. je jednoducho štrukturovaná a úroveň jeho rozumových schopností je v pásme podpriemeru. Má nedostatočne rozvinuté tzv. vyššie city, sklon k impulzívnemu a v záťažových situáciách až k agresívnemu správaniu. Uvedená porucha mala podľa znalcov vplyv aj na jeho konanie pri konflikte so synom, motívom ktorého bol strach z útoku syna. V kritickom čase bola ovládacia schopnosť obžalovaného znížená o jednu tretinu, ale ako uviedli znalci, bol schopný rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania. Aj keď mal v čase spáchania uvedeného činu podľa prepočtov 1,22 1,62 promile alkoholu v krvi, závislosť na ňom u neho nezistili.
Prokurátor i obhajca obžalovaného sa v záverečných rečiach zhodli na tom, že sa skutok stal a stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania Jána M. je vysoký. Okrem toho obidvaja konštatovali, že sa pod to podpísalo viacero okolností. Medzi najzávažnejšie patrila psychická porucha obžalovaného a skutočnosť, že syn sa k nemu dlhý čas správal arogantne, až surovo, resp. že pod vplyvom alkoholu vyvolával hádky a tyranizoval otca. Na základe uvedeného tak prokurátorka, ako aj obhajca Jána M. navrhli súdu uznať vinu v zmysle obžaloby, ale s uložením mimoriadne zníženého trestu, teda pod hranicou trestnej sadzby 10 15 rokov.
S týmto záverom sa na základe vykonaného dokazovania stotožnil aj senát Krajského súdu v Košiciach, ktorý uznal Jána M. vinným z pokusu o trestný čin vraždy a uložil mu mimoriadne znížený trest 5 rokov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Tento trest si 75-ročný obžalovaný odpyká v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. A to na lôžku, v oddelení "F", ktoré je určené pre prestárlych a chronicky chorých obvinených a odsúdených.
Ján M. trpí ischemickou chorobou srdca s neistou prognózou, a je odkázaný na lekársku starostlivosť. Ako uviedol predseda senátu JUDr. Karol Kučera, súd na jednej strane prihliadol na vek, zdravotný stav, i okolnosti, ktoré sa podpísali pod konanie obžalovaného. Na strane druhej však musel konštatovať, že Ján M. siahol synovi na život a k jeho smrti nedošlo len vďaka včasnému a odbornému zásahu lekárov. "Išlo o klasický prípad domáceho násilia, ktoré vyústilo do závažného trestného činu. Napriek tomu, že syn dlhodobo napádal otca a ten sa ho bál, obžalovaný nemal právo siahnuť mu na život. Takýmto spôsobom riešiť problémy nemožno," zdôraznil na záver JUDr. Kučera.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
